Coelurosauria: klad operených teropodných dinosaurov príbuzných vtákom
Coelurosauria — klad operených teropodov príbuzných vtákom. Objavte pôvod vtákov, evolúciu peria, anatomické znaky a významné skupiny ako maniraptory a tyranosaury.
Coelurosauria je klad obsahujúci všetky teropodné dinosaury, ktoré sú bližšie príbuzné vtákom ako karnozaurom. Ide o veľmi rozmanitú a evolučne úspešnú skupinu, ktorej zástupcovia sa objavujú od strednej až neskorej jury až po súčasnosť (vtáky).
Skupina zahŕňa také veľké a dobre známe skupiny ako tyranosaury, ornitomimosaury, kompsognatidy a maniraptory. Maniraptora ďalej obsahuje skupiny ako oviraptorosaury, therizinosaure, dromaeosauridy, troodontidy a tiež vtáky, jediné dnes žijúce potomky coelurosaurov.
Rozsah, rozmanitosť a geografické rozšírenie
Coelurosauria zahŕňa tvory s veľkosťou od drobných, niekoľkokilogramových dravých dinosaurov (napr. kompsognatidy) až po obrovské dravce s dĺžkou niekoľkých metrov (napr. niektoré tyrannosaury). Fosílne nálezy pochádzajú z celého sveta — Európy, Ázie, Severnej a Južnej Ameriky, Afriky a Austrálie — čo svedčí o širokom geografickom rozšírení skupiny.
Operenie a paraviáni
Všetky doteraz objavené paravy (Paraves) boli coelurosaury, čo spolu s viacerými fosílnymi dôkazmi podporuje názor, že je pravdepodobné, že väčšina alebo všetky coelurosaury mali nejakú formu operenia. Fosílie ukazujú spektrum stavieb pier — od jednoduchých vláknitých filamentov cez zložené kontúry až po komplikované letky — čo naznačuje postupný vývoj peria s rôznymi funkciami (izolácia, display, termoregulácia, neskôr pomoc pri lete).
Anatómia a diagnostické znaky
Medzi charakteristické znaky coelurosaurov patrili predĺžené ramená, špecifické stavby zápästia (napríklad semilunárny karpus u niektorých maniraptoranov) a dobre vyvinuté kĺbové členky, pri ktorých bola rotácia členka znížená — vlastnosť užitočná pri behu a stabilite pri pohybe. Niektoré línie vykazovali ďalej špecifické adaptácie, ako arctometatarsus (stlačené prostredné záprstie) u niektorých ornitomimosaurov a tyrannosauroidov, redukcia počtu prstov u ďalších skupín či modifikácie čeľustí a zubov podľa potravy.
Evolučné trendy a mozog
U Coelurosauria je pozorovaný trend zväčšovania relatívnej veľkosti mozgu — zvýšená zložitosť mozgovne a nárast časti mozgu zodpovednej za zmysly a koordináciu — čo sa ďalej „pokračoval počas evolúcie maniraptoranov a prvých vtákov“. Zvýšená encefalizácia súvisela pravdepodobne so zložitejším správaním, lepšou koordináciou pri love, starostlivosťou o potomstvo a neskôr so schopnosťou lietať alebo skladať perie do funkčných letiek.
Pôvod letu a ekologické úlohy
V rámci coelurosaurov sa vyvinuli rôzne ekologické stratégie: niektoré skupiny boli rýchli bežci a všežravci (ornitomimosaury), iné boli špecializovaní predátori (dromaeosauridy, niektoré tyrannosaury) alebo mali netradičné spôsoby získavania potravy (therizinosaure s dlhými čeľusťami a pazúrmi). Perie sa u rôznych zástupcov využívalo najprv na iné účely než lietanie — izolácia, display, ochrana — a až následne bolo u niektorých druhov exaptované pre klzný a potom aktívny let (napríklad u niektorých paravianov a prvých vtákov).
Významné fosílie a zástupcovia
Medzi dôležité fosílie, ktoré ilustrujú históriu coelurosaurov, patria taxóny ako Sinosauropteryx (ukazujúci primárne vláknité perie), Microraptor (štvorokrilý paravian s letkovými perami), Yutyrannus (veľký, zrejme operený tyrannosauroid) alebo klasické druhy ako Tyrannosaurus rex, Velociraptor a Archaeopteryx (raný vták so znakmi maniraptorov). Tieto nálezy poskytujú spojenie medzi neleteckými teropodmi a lietajúcimi vtákmi.
Celkovo Coelurosauria predstavuje kľúčovú skupinu pre pochopenie vzniku peria, evolúcie letu a pôvodu dnešných vtákov. Ich štúdium pokračuje a nové fosílie stále dopĺňajú naše poznanie o variáciách anatómie, správania a ekologických adaptáciách v tejto dynamickej vetve dinosaurov.
História fosílií
Niekoľko fosílnych stôp Coelurosauria pochádza až z vrchného triasu. Možným, ale nepotvrdeným príkladom je archosaurus Protoavis. To, čo sa našlo medzi týmto obdobím a začiatkom neskorej jury, je fragmentárne.
Z neskorej jury je známych mnoho takmer kompletných fosílií coelurosaurií. Archaeopteryx je známy zo solnhofenského vápenca spred 155-150 miliónov rokov (mya). Ornitholestes, troodontid WDC DML 110, Coelurus fragilis a Tanycolagreus topwilsoni sú známe z Morrisonovej formácie vo Wyomingu z obdobia približne 150 mya. Epidendrosaurus a Pedopenna sú známe z vrstiev Daohugou Beds v Číne, o ktorých veku sa stále diskutuje, ale môže byť približne 160 mil. rokov alebo 145 mil. rokov.
Široká škála fosílií v neskorej jure a morfologické dôkazy naznačujú, že diferenciácia coelurosaurov bola prakticky ukončená pred koncom jury.
Na začiatku kriedy je z formácie Yixian v Liaoningu známa vynikajúca škála fosílií coelurosaurianov (vrátane vtákov). Všetky známe teropodné dinosaury z formácie Yixian sú coelurosaury. Mnohé z línií coelurosaurov prežili až do konca kriedy (približne 65 mil. rokov) a fosílie niektorých línií, ako napríklad Tyrannosauroidea, sú najlepšie známe z neskorej kriedy. Väčšina skupín coelurosaurov vyhynula počas vymierania K/T. Prežili len neornitézy (moderné vtáky), ktoré pokračovali v diverzifikácii do početných foriem, ktoré sa vyskytujú dnes.
Paleontológovia sa zhodujú v tom, že vtáky sú potomkami coelurosaurov. Väčšina paleontológov zaraďuje vtáky do podskupiny Maniraptora.
Súvisiace stránky
Otázky a odpovede
Otázka: Čo je to coelurosauria?
Odpoveď: Coelurosauria je klad, ktorý obsahuje všetky teropodné dinosaury, ktoré sú bližšie príbuzné vtákom ako karnozoaurom.
Otázka: Aké príklady dinosaurov patria do Coelurosauria?
Odpoveď: Niektoré príklady dinosaurov, ktoré patria do Coelurosauria, sú tyranosaury, ornitomimosaury, compsognathidy a maniraptory.
Otázka: Čo je to maniraptora?
Odpoveď: Maniraptora je skupina, do ktorej patria vtáky, jediní dnes žijúci potomkovia coelurosaurov.
Otázka: Boli všetky coelurosaury operené?
Odpoveď: Je pravdepodobné, že všetky coelurosaury boli operené.
Otázka: Aké sú niektoré diagnostické znaky coelurosaurov?
Odpoveď: Medzi diagnostické znaky coelurosaurov patria predĺžené ramená a dobre vyvinuté členky pripomínajúce pánty, ktoré sú užitočné pri pohybe.
Otázka: Môžu neskoršie coelurosaury stratiť alebo zmeniť vlastnosti pôvodných coelurosaurov?
Odpoveď: Áno, neskoršie coelurosaury, ako napríklad vtáky, môžu modifikovať alebo stratiť vlastnosti pôvodných coelurosaurov.
Otázka: Došlo u coelurosaurií k zvýšeniu podielu mozgu, ktorý zaberá mozgovňa?
Odpoveď: Áno, zdá sa, že v coelurosaurii došlo k nárastu podielu mozgu, ktorý zaberá mozgovňa, a tento proces pokračoval počas evolúcie maniraptoranov a prvých vtákov.
Prehľadať