Coelurosauria je klad obsahujúci všetky teropodné dinosaury, ktoré sú bližšie príbuzné vtákom ako karnozaurom. Ide o veľmi rozmanitú a evolučne úspešnú skupinu, ktorej zástupcovia sa objavujú od strednej až neskorej jury až po súčasnosť (vtáky).
Skupina zahŕňa také veľké a dobre známe skupiny ako tyranosaury, ornitomimosaury, kompsognatidy a maniraptory. Maniraptora ďalej obsahuje skupiny ako oviraptorosaury, therizinosaure, dromaeosauridy, troodontidy a tiež vtáky, jediné dnes žijúce potomky coelurosaurov.
Rozsah, rozmanitosť a geografické rozšírenie
Coelurosauria zahŕňa tvory s veľkosťou od drobných, niekoľkokilogramových dravých dinosaurov (napr. kompsognatidy) až po obrovské dravce s dĺžkou niekoľkých metrov (napr. niektoré tyrannosaury). Fosílne nálezy pochádzajú z celého sveta — Európy, Ázie, Severnej a Južnej Ameriky, Afriky a Austrálie — čo svedčí o širokom geografickom rozšírení skupiny.
Operenie a paraviáni
Všetky doteraz objavené paravy (Paraves) boli coelurosaury, čo spolu s viacerými fosílnymi dôkazmi podporuje názor, že je pravdepodobné, že väčšina alebo všetky coelurosaury mali nejakú formu operenia. Fosílie ukazujú spektrum stavieb pier — od jednoduchých vláknitých filamentov cez zložené kontúry až po komplikované letky — čo naznačuje postupný vývoj peria s rôznymi funkciami (izolácia, display, termoregulácia, neskôr pomoc pri lete).
Anatómia a diagnostické znaky
Medzi charakteristické znaky coelurosaurov patrili predĺžené ramená, špecifické stavby zápästia (napríklad semilunárny karpus u niektorých maniraptoranov) a dobre vyvinuté kĺbové členky, pri ktorých bola rotácia členka znížená — vlastnosť užitočná pri behu a stabilite pri pohybe. Niektoré línie vykazovali ďalej špecifické adaptácie, ako arctometatarsus (stlačené prostredné záprstie) u niektorých ornitomimosaurov a tyrannosauroidov, redukcia počtu prstov u ďalších skupín či modifikácie čeľustí a zubov podľa potravy.
Evolučné trendy a mozog
U Coelurosauria je pozorovaný trend zväčšovania relatívnej veľkosti mozgu — zvýšená zložitosť mozgovne a nárast časti mozgu zodpovednej za zmysly a koordináciu — čo sa ďalej „pokračoval počas evolúcie maniraptoranov a prvých vtákov“. Zvýšená encefalizácia súvisela pravdepodobne so zložitejším správaním, lepšou koordináciou pri love, starostlivosťou o potomstvo a neskôr so schopnosťou lietať alebo skladať perie do funkčných letiek.
Pôvod letu a ekologické úlohy
V rámci coelurosaurov sa vyvinuli rôzne ekologické stratégie: niektoré skupiny boli rýchli bežci a všežravci (ornitomimosaury), iné boli špecializovaní predátori (dromaeosauridy, niektoré tyrannosaury) alebo mali netradičné spôsoby získavania potravy (therizinosaure s dlhými čeľusťami a pazúrmi). Perie sa u rôznych zástupcov využívalo najprv na iné účely než lietanie — izolácia, display, ochrana — a až následne bolo u niektorých druhov exaptované pre klzný a potom aktívny let (napríklad u niektorých paravianov a prvých vtákov).
Významné fosílie a zástupcovia
Medzi dôležité fosílie, ktoré ilustrujú históriu coelurosaurov, patria taxóny ako Sinosauropteryx (ukazujúci primárne vláknité perie), Microraptor (štvorokrilý paravian s letkovými perami), Yutyrannus (veľký, zrejme operený tyrannosauroid) alebo klasické druhy ako Tyrannosaurus rex, Velociraptor a Archaeopteryx (raný vták so znakmi maniraptorov). Tieto nálezy poskytujú spojenie medzi neleteckými teropodmi a lietajúcimi vtákmi.
Celkovo Coelurosauria predstavuje kľúčovú skupinu pre pochopenie vzniku peria, evolúcie letu a pôvodu dnešných vtákov. Ich štúdium pokračuje a nové fosílie stále dopĺňajú naše poznanie o variáciách anatómie, správania a ekologických adaptáciách v tejto dynamickej vetve dinosaurov.