Rudjer Josip Bošković — chorvátsky polyhistor a priekopník atómovej teórie
Rudjer Josip Bošković – chorvátsky polyhistor a priekopník atómovej teórie. Objavil, že Mesiac nemá atmosféru; zásadné dielo ovplyvnilo astronómiu, fyziku a modernú vedu.
Roger Jozef Boškovič (18. mája 1711 – 13. februára 1787) bol chorvátsky polyhistor a jezuita z mesta Dubrovník v Raguskej republike (dnešné Chorvátsko). Patrí medzi najvýznamnejších vedcov 18. storočia v strednej Európe; okrem teórie prírody sa venoval matematike, astronómii, geodézii, optike a inžinierstvu. Študoval a žil v Taliansku a vo Francúzsku, kde publikoval mnohé svoje práce a nadviazal kontakty s poprednými európskymi učenými.
Boškovič vypracoval predstavu, ktorá je považovaná za predchodcu modernej atómovej teórie. Navrhol model, v ktorom sú hmotné častice považované za bodové centrá síl a vzájomné pôsobenie medzi nimi závisí od vzdialenosti: na krátke vzdialenosti prevláda odpudivá sila a na väčšie vzdialenosti príťažlivá. Jeho koncepcia sa viac zameriavala na popis síl než na detailnú štruktúru častíc a predstavuje pokus o zjednotenie rôznych prírodných javov jedným matematickým zákonom síl.
Vo vede ocenil aj praktické pozorovania. Napríklad v roku 1753 dospel k záveru, že na Mesiaci nie je súvislá atmosféra, čo vyplývalo z jeho analýzy zatmení a iných astronomických javov. Pôsobil ako konzultant pri tvorbe meraní a mapovaní, navrhoval zlepšenia prístrojov a venoval sa presným mesačným a planetárnym meraniam.
Vo Viedni v roku 1758 vydal prvé vydanie svojho slávneho diela Philosophiæ naturalis theoria redacta ad unicam legem virium in natura existentium (Teória prírodnej filozofie odvodená od jediného zákona síl, ktoré existujú v prírode). Toto rozsiahle pojednanie obsahovalo jeho atómovú teóriu a náčrty všeobecnej teórie síl, formulované prostredníctvom matematických úvah. Druhé vydanie vyšlo v roku 1763 v Benátkach a tretie opäť vo Viedni v roku 1764. Neskoršie historické vydania a preklady diela vyšli v roku 1922 v Londýne a v roku 1966 v Spojených štátoch; významné slovenské a chorvátske edície a štúdie sa objavovali aj neskôr, pričom ďalšie vydanie vyšlo v Záhrebe v roku 1974.
Boškovičova metodika spájala matematickú presnosť s experimentálnym pozorovaním a historicky mala vplyv na ďalší rozvoj fyzikálneho myslenia. Aj keď jeho predstavy nepredstavovali priamy predchod moderného atómoveho modelu založeného na kvantovej mechanike, jeho dôraz na interakciu prostredníctvom zákonov síl pomohol otvoriť cestu k systematickému skúmaniu štruktúry hmoty.
Okrem teoretickej práce sa venoval aj praktickým úlohám – navrhoval mosty, bol konzultantom pri stavbách a podieľal sa na meraniach, ktoré prispeli k lepšiemu pochopeniu tvaru Zeme a presnosti mapovania. Bol výraznou osobnosťou svojej doby, často cestoval po Európe a udržiaval styky s vtedajšími učenými a vedeckými spoločnosťami.
Jeho dielo a meno pretrvali v kultúrnej a vedeckej pamäti: po ňom sú pomenované inštitúcie (napríklad Ruđer Bošković Institute v Záhrebe), školy, ulice a sochy, a jeho myšlienky sú predmetom historických štúdií o vývoji fyziky a filozofie prírody. Zomrel 13. februára 1787 v Miláne; jeho prínos sa hodnotí ako významný krok medzi ranými prírodovednými koncepciami a neskorším rozvojom fyzikálnych teórií.
Philosophiae naturalis theoria (1758)
Život
Boškovič sa narodil v Dubrovníku ako najmladší zo siedmich detí. V Dubrovníku nastúpil do jezuitskej školy a v roku 1725 odišiel do Ríma. V Ríme sa oňho starali dvaja jezuitskí kňazi, ktorí ho uviedli do Spoločnosti Ježišovej. V roku 1731 sa zapísal do kolégia v Sant'Andrea delle Fratte. Tam študoval matematiku a fyziku a v roku 1740 ho vymenovali za profesora matematiky v kolégiu.
Boscovich študoval prechod Merkúra, polárnu žiaru, postavu Zeme, pozorovanie stálych hviezd, nerovnosti v pozemskej gravitácii, aplikáciu matematiky na teóriu ďalekohľadu, hranice istoty pri astronomických pozorovaniach a rôzne problémy v geometrii telies a sférickej trigonometrii.
V roku 1742 sa s ním a s ďalšími vedcami radil pápež Benedikt XIV. o najlepšom spôsobe zabezpečenia konštrukcie kupoly chrámu svätého Petra v Ríme, v ktorej bola objavená trhlina. Navrhol umiestnenie piatich železných pásov a návrh bol prijatý.
V roku 1758 Roger Joseph Boscovich opísal verziu atómovej teórie. Odpor tvrdých telies vysvetlil ako dôsledok sily, a nie "tvrdosti". "Primárne prvky hmoty sú podľa môjho názoru dokonale nedeliteľné & neroztiahnuté body".
Ako oddaný jezuita strávil Boscovich svoj život bez toho, aby sa oženil alebo mal deti.
Súvisiace stránky
- Teória atómov
- John Dalton
Otázky a odpovede
Otázka: Kto bol Roger Joseph Boscovich?
Odpoveď: Roger Joseph Boscovich bol chorvátsky polyhistor a jezuita z mesta Dubrovník v Raguskej republike (dnešné Chorvátsko).
Otázka: Kde Boscovich študoval a žil?
Odpoveď: Boscovich študoval a žil v Taliansku a vo Francúzsku, kde publikoval mnohé zo svojich diel.
Otázka: Aké sú niektoré z Boscovichových prínosov pre vedu?
Odpoveď: Boscovich vytvoril predchodcu atómovej teórie a mnohokrát prispel k astronómii. V roku 1753 zistil, že na Mesiaci nie je atmosféra.
Otázka: Aké je Boscovichovo najznámejšie dielo?
Odpoveď: Najznámejším Boscovichovým dielom je Philosophiæ naturalis theoria redacta ad unicam legem virium in natura existentium (Teória prírodnej filozofie odvodená od jediného zákona síl, ktoré existujú v prírode), ktorú vydal vo Viedni v roku 1758.
Otázka: Akým témam sa Boscovich venoval vo svojom slávnom diele?
Odpoveď: Boscovichovo slávne dielo zahŕňalo jeho atómovú teóriu a jeho teóriu síl.
Otázka: Koľko vydaní Boscovichovho slávneho diela vyšlo?
Odpoveď: Boškovičovo slávne dielo vyšlo v troch vydaniach, a to vo Viedni v roku 1758, v Benátkach v roku 1763 a opäť vo Viedni v roku 1764. Neskôr vyšlo v Londýne v roku 1922 a v Spojených štátoch v roku 1966. Ďalšie vydanie vyšlo v Záhrebe v roku 1974.
Otázka: Kde a kedy Boscovich zomrel?
Odpoveď: V danom texte nie sú žiadne informácie o tom, kde a kedy Boscovich zomrel.
Prehľadať