Salp je súdkovitý planktonický plášťovec s priehľadným, želatínovým telom, ktoré pôsobí veľmi jednoduchým, takmer medúzovitým dojmom.
Biológia a stavba tela
Salpy majú telo tvorené svalovým obalom (tunika) a vnútornými orgánmi sústredenými v centrálnej komore. Vnútorná anatómia zahŕňa veľkú faryngálnu (žabernú) dutinu vybavenú filtrujúcim aparátom a endostylom, ktorý vytvára lepkavú mucínovú sieť na zachytávanie fytoplanktónu. Ich telo je prevažne želatínové, čo im dáva nízku hustotu a dobrou plavnosť.
Pohyb
Salps sa pohybujú pomocou prúdového (jet) pohonu. Kontrakciami svalov stláčajú svoju komoru a vytláčajú vodu cez zadný otvor, čím získavajú impulz vpred. Ide o jeden z najefektívnejších spôsobov pohybu v živočíšnej ríši vzhľadom na pomer výkonu a spotreby energie.
Výživa
Salp prečerpáva vodu cez svoje vnútorné filtre a živí sa fytoplanktónom a drobnými časticami organického materiálu. Zachytávanie prebieha pomocou mucínovej siete v faryngálnom vaku; potrava je následne transportovaná do tráviaceho systému. Ich schopnosť filtrovať veľké objemy vody ich robí dôležitými zložkami pelagických potravových sietí.
Životný cyklus a rozmnožovanie
Salpy majú zložité striedanie generácií (alternáciu generácií): osamotené jedince (ozývané ako oozooidy) sa rozmnožujú partenogeneticky pučaním a vytvárajú reťazce alebo sústavy clonovaných jedincov (blastozooidy). Tieto agregované jedince sa potom rozmnožujú pohlavne, čím vznikajú nové oozooidy. Vďaka tomuto cyklu môžu populácie veľmi rýchlo rásť a tvoriť rozsiahle kvantá (breulling, bloom).
Výskyt a ekológia
Salpy sú bežné vo všetkých moriach sveta, od tropických až po polárne vody. Najviac salpov sa vyskytuje v Južnom oceáne (v blízkosti Antarktídy), kde môžu tvoriť obrovské roje a reťaze, často v hlbokých vodách. V niektorých obdobiach sú dokonca hojnejšie ako kril, čo má významné dôsledky pre potravové siete aj uhlíkový cyklus oceánov. Jednotlivci majú zvyčajne niekoľko milimetrov až niekoľko centimetrov; reťaze môžu dosahovať dĺžky až niekoľkých metrov počas masových výskytov.
Systematické zaradenie
Hoci salpy svojím jednoduchým tvarom tela a správaním pripomínajú medúzy, patria medzi chordáty (plášťovce, trieda Thaliacea). Ako chordáty vykazujú počas svojho vývoja niektoré charakteristické znaky, napríklad prítomnosť pracovnej podoby notochordu a nervovej šnúry v embryonálnych alebo larválnych štádiách. Sú teda vzdialene príbuzné stavovcom, teda živočíchom s chrbticou.
Ekologický význam a vplyv na človeka
- Uhlíkový pump: Salpy produkujú husté, rýchlo klesajúce trusové pelety a pri hynutí ich telesné hmoty rýchlo klesajú do hlbších vrstiev mora, čím zohrávajú významnú úlohu pri transporte organického uhlíka z povrchu do hlbín.
- Konkurenčný vplyv: Masové výskyty môžu ovplyvniť populácie krilu a ďalšieho pelagického planktónu, čím menia potravové reťazce a dostupnosť potravy pre ryby a cicavce.
- Klíma a zmeny prostredia: Zmeny v oceánografii (teplota, cirkulácia, dostupnosť živín) môžu favorizovať salpy alebo kril — vplyv klimatických zmien preto môže viesť k častejším výskytom salpových kvant.
Predátori a interakcie
Salpy sú potravou pre rôzne druhy rýb, kosticové vtáky, korytnačky a iných planktónových predátorov. Pri masových výskytoch môžu mať výrazný vplyv na miestne potravové siete. Niektoré druhy salp sú tiež bioluminiscenčné, čo môže ovplyvňovať ich interakcie s ostatnými organizmami a prilákať predátorov.
Zhrnutie
Salpy sú kľúčovými pelagickými filtrujúcimi živočíchmi s efektívnym prúdovým pohonom, schopné rýchleho rozmnožovania a tvorby rozsiahlych rojov. Ich ekologická rola — od filtrovania fytoplanktónu až po zásadný podiel na oceánskom uhlíkovom cykle — z nich robí dôležitý predmet výskumu najmä v súvislosti s meniacim sa oceánskym prostredím.
