Barentsovo more je okrajové more Severného ľadového oceánu. Nachádza sa severne od Nórska a Ruska. V stredoveku sa nazývalo Murmanské more. Nový názov pochádza od holandského moreplavca Willema Barentsa. Je to pomerne hlboké šelfové more. Priemerná hĺbka je 760 stôp (230 m) a maximálna hĺbka je 1 480 stôp (450 m). Na západe hraničí s Nórskym morom, na severozápade s nórskymi ostrovmi Špicbergy a na severovýchode a východe s ostrovmi Zem Františka Jozefa a Nová zem. Nová zem oddeľuje Karské more od Barentsovho mora. V oblasti Barentsovho mora sa nachádza veľa zdrojov energie z fosílnych palív.
Poloha a hranice
Barentsovo more sa rozkladá nad severnými pobrežiami Nórska a ruského Kola polostrova. Jeho hranice sú definované prírodnými ostrovnými pásmi a kontinentálnym šelfom; na západe prechádza do Nórskeho mora, na severozápade ho ohraničujú Špicbergy a na severovýchode a východe Franz Josef Land a Nová zem. Vďaka týmto graniciam má Barentsovo more dôležitú úlohu ako prechod medzi Atlantikom a Arktídou.
Reliéf a hĺbka
Barentsovo more je typické širokým kontinentálnym šelfom s relatívne plytkými oblasťami a s hlbšími kotlami. Priemerná hĺbka okolo 230 m a maximá približne 450 m sú priaznivé pre bohatú biologickú produkciu, pretože slnečné svetlo a prúdenie živín podporujú fotosyntézu a planktonový život.
Klíma a morská cirkulácia
Do Barentsovho mora prúdi z Atlantiku teplý Severonorský prúd (vetva Gulf Streamu), ktorý výrazne ovplyvňuje teplotu vody a čiastočne zabraňuje trvalému zamrznutiu západnej časti mora. Východné a severné časti sú však v zime pokryté sezónnym ľadom. Klimatické zmeny v posledných desaťročiach spôsobujú ústup morského ľadu, zvyšovanie teplôt vody a zmenu ekosystémov.
Fauna a ekosystém
Barentsovo more patrí medzi najproduktívnejšie arktické oblasti. Hlavné zložky ekosystému:
- Rýby: treska, treska obecná (bacalao), treska pruhovaná, sleď, keler (capelin), tresa a ďalšie druhy významné pre rybolov.
- Kôrovce a planktón: bohaté zásoby krilu a iného zooplanktónu napomáhajú vysokému sekundárnemu produkčnému reťazcu.
- Vtáctvo: množstvo morských vtákov – menočkové kolónie, čajky a alkouny využívajú bohaté loviská.
- Plazivé a cicavce: v oblastiach pri ostrovoch sa vyskytujú tulene, kosatky a na okrajoch areálu aj medveď ľadový (predovšetkým pri Špicbergoch a Novej zemi).
Prírodné zdroje a hospodárske využitie
Barentsovo more je významné pre:
- Rybolov: komerčné rybolovné ložiská, ktoré sú dôležité pre Nórsko a Rusko. Správa a kvóty sú regulované bilaterálnymi dohodami a medzinárodnými pravidlami.
- Ropa a zemný plyn: oblasť obsahuje významné zásoby fosílnych palív. V nórskej zóne sú prevádzkované ložiská zemného plynu (napr. projekt Snøhvit), v ruskej sfére sú veľké zdroje, medzi nimi aj známe údolia plynu a ropy (napr. Shtokman a ďalšie prieskumné oblasti). Týmito aktivitami sú spojené hospodárske prínosy, ale aj environmentálne riziká.
- Ložiská minerálov: na morských dnových šelfoch a pri ostrovoch sa nachádzajú aj iné minerálne suroviny, ktoré sú predmetom prieskumu.
Doprava, prístavy a geopolitika
Vďaka relatívne teplým prúdom sú niektoré prístavy v tejto oblasti, ako napríklad Murmansk, dôležitými lodnými uzlami s celoročnou prevádzkou. Odľadňovanie a zmeny ľadových pomerov zároveň zvyšujú strategický význam oblasti: rastie záujem o využívanie severných nákladných trás a o energetické zdroje. V roku 2010 bola medzi Nórskom a Ruskom podpísaná dohoda o morskej hranici, ktorá ukončila dlhodobý spor a otvorila cestu pre spoločné využívanie zdrojov v regióne.
Ochrana prírody a environmentálne otázky
Zintenzívnené ťaženie a lodná doprava zvyšujú riziko ekologických incidentov (ropa, hluk, zmena habitatu). V regióne existujú chránené územia a rezervácie na ostrovoch a pri pobreží, no tlak na citlivé arktické ekosystémy rastie. Environmentálne problémy zahŕňajú:
- riziko ropných únikov pri ťažbe a preprave,
- zmeny v rozšírení druhov spôsobené otepľovaním,
- kolísanie rybích populácií v dôsledku klimatických posunov a nadmerného rybolovu.
Krátka historická poznámka
Barentsovo more je pomenované podľa Willema Barentsa, ktorý v 16. storočí skúmal arktické pobrežia. Po stáročia bolo dôležité pre rybolov a námorné cesty. V modernej dobe sa stalo aj miestom významných geologických prieskumov a politických rokovaní o zdrojoch a hraniciach.
Barentsovo more tak zostáva jednou z kľúčových arktických oblastí — bohaté na prírodné zdroje, biologicky produktívne, no zároveň citlivé na ekologické zmeny a ľudské zásahy.


