Johannes Brahms

Jeho život

Rané roky

Brahms sa narodil v Nemecku. Jeho otec bol kontrabasistom v mestskom orchestri v Hamburgu. Pravdepodobne on poskytol mladému chlapcovi prvé hodiny hudby. Čoskoro sa začal učiť hrať na klavír u učiteľa menom Otto Cossel. Keď Brahms v roku 1843 hral na verejnom koncerte, americký agent ho požiadal o turné po Amerike, ale jeho učiteľ si uvedomil, že je príliš mladý. Povedal, že Johannes by mal študovať u Eduarda Marxsena, známeho učiteľa v Hamburgu. V roku 1848 už hral klavírne recitály. Začal aj komponovať a niektoré svoje skladby poslal Robertovi Schumannovi, aby ho požiadal o radu. Schumann poslal zásielku späť neotvorenú.

V tom čase bolo v Hamburgu veľa maďarských hudobníkov. Brahmsovi sa páčila ich ľudová hudba s nezvyčajnými rytmami, drobnými triolovými figúrami a zmyslom pre rubato. Mala ovplyvniť jeho vlastný kompozičný štýl. Jeden z Maďarov sa volal Remenyi. Hral na husliach a Brahms ho často sprevádzal na koncertoch. Chodili spolu na turné a stretávali sa so slávnymi ľuďmi, napríklad so skladateľom Franzom Lisztom a huslistom Josephom Joachimom, ktorý sa stal na dlhé roky Brahmsovým blízkym priateľom. Joachim povedal Brahmsovi, aby išiel za Schumannom a jeho manželkou Clarou do Düsseldorfu. Schumannovi sa Brahms páčil a videl, že z neho bude veľký skladateľ, preto o ňom napísal článok do svojho hudobného časopisu. Článok mal názov: Neue Bahnen (Nové cesty). Ukázalo sa, že Schumann mal pravdu: Brahms sa skutočne stal slávnym skladateľom a našiel "nové cesty" (nové spôsoby komponovania). Brahms zostal Schumannovým veľmi blízkym priateľom. Keď sa Schumann nervovo zrútil, Brahms za ním odišiel až do Düsseldorfu. Brahms sa čoskoro zamiloval do Clary, ktorá bola od neho o 14 rokov staršia. V láske k nej pokračoval aj po smrti Roberta Schumanna a mali blízky vzťah, hoci Brahms sa zaujímal aj o iné ženy a krátko bol zasnúbený. Nikdy sa však neoženil.

Začiatky kariéry v Hamburgu

V roku 1859 sa Brahms usadil v Hamburgu. Založil ženský spevácky zbor a napísal a upravil preň množstvo hudby. Jeho Prvý klavírny koncert mal veľký úspech v Hannoveri a Hamburgu, ale nie v Lipsku, kde mnohí ľudia dávali prednosť divoko romantickej Lisztovej hudbe, ktorá sa dosť líšila od Brahmsovho štýlu založeného na klasicistickom hudobnom štýle. Brahms sa rozhodol odísť do Viedne. Mal tam zostať do konca života.

Prvé roky vo Viedni

Vo Viedni si čoskoro našiel mnoho priateľov, ktorým sa páčila jeho hudba. Krátky čas bol riaditeľom speváckeho zboru s názvom Vienna Singakademie, ktorý spieval niektoré jeho skladby. Zoznámil sa s Wagnerom. Wagner sa obával, že Brahms začne písať opery, ktoré budú slávnejšie ako jeho vlastné. Wagner preto napísal článok, v ktorom napísal, že Brahms je veľmi zlý dirigent. Wagner sa stal nepriateľom Brahmsa, ktorý aj tak nikdy nenapísal žiadnu operu.

V roku 1870 sa Brahms stal riaditeľom koncertného cyklu s názvom Vienna Gesellschaftskonzerte. Ako skladateľ sa stával čoraz slávnejším, ale v dirigovaní nikdy nebol veľmi dobrý a v roku 1875 sa dirigovania koncertov ujal dirigent Hans Richter. Počas týchto rokov dokončil jedno zo svojich najväčších diel: Nemecké rekviem (Ein deutsches Requiem), ako aj jedno zo svojich najpopulárnejších diel: Variácie na chorál svätého Antona (niekedy nesprávne označované ako Variácie na Haydnovu tému).

Roky slávy

Nakoniec v roku 1876 dovolil, aby bola uvedená jeho Prvá symfónia. Spočiatku nemala veľký úspech, ale vo Viedni sa publiku páčila. Začal komponovať množstvo svojich najväčších diel a získal mnoho vyznamenaní na univerzitách. V zime koncertoval a v lete sa venoval komponovaniu. Svoju poslednú symfóniu (Štvrtú symfóniu) napísal v roku 1885, dirigoval ju a s orchestrom absolvoval turné po Nemecku a Holandsku.

Od roku 1889 trávil Brahms každé leto v Ischli, kde mal veľa priateľov. V roku 1890 sa rozhodol prestať komponovať, hoci po stretnutí s klarinetistom Richardom Mühlfeldom napísal ešte štyri krásne skladby pre klarinet. V roku 1896 napísal Štyri vážne piesne, ktoré boli pravdepodobne inšpirované smutnou smrťou Clary Schumannovej. Nasledujúci rok Brahms vo Viedni zomrel na rakovinu. Na rovnakú chorobu zomrel aj jeho otec.

Jeho hudba

Brahms napísal veľké množstvo vokálnej hudby. Najväčším z týchto diel je Nemecké rekviem. Vzniklo mnoho diel pre zbory a rozsiahla zbierka piesní s klavírnym sprievodom (Lieder). Napísal veľa klavírnej hudby, ktorá zahŕňa sonáty a mnoho kratších skladieb, ako sú fantázie, rapsódie, balady, intermezzá, capriccia a romance. Jeho komorná tvorba zahŕňa sláčikové kvartetá, kvintetá a sextetá a klavírne triá, kvartetá a klavírne kvinteto. Napísal štyri symfónie a štyri koncerty: dva pre klavír, jeden pre husle a jeden pre husle a violončelo (Dvojkoncert). Nemecké rekviem je jeho najväčším vokálnym dielom.

Brahms sa tiež veľmi zaujímal o starú hudbu a pomáhal upravovať hudbu Françoisa Couperina, ako aj hudbu svojho priateľa Roberta Schumanna.