Somatické bunky: definícia, počet chromozómov a delenie mitózou
Somatické bunky: čo sú, prečo majú dvojnásobný počet chromozómov (46 u človeka) a ako sa delia mitózou — prehľad, príklady a význam pre organizmus.
Všetky bunky v tele organizmu sú somatické bunky, s výnimkou haploidných gamét (pohlavných buniek, ako sú vajíčka a spermie) a ďalších buniek zapojených priamo do rozmnožovania. Somatické bunky tvoria tkanivá a orgány, zabezpečujú rast, obnovu a normálnu funkciu organizmu.
Chromozómový stav
Somatické bunky sú vo väčšine organizmov diploidné (označované ako 2n), čo znamená, že obsahujú dve sady chromozómov — jednu od každého rodiča. Výnimkou sú prípady polyploidie, kedy má bunka viac než dve sady chromozómov (bežné napr. u niektorých rastlín alebo špecializovaných živočíšnych buniek).
Počet chromozómov sa líši medzi druhmi. U človeka majú somatické bunky 46 chromozómov, teda 23 párov (22 párov autozómov a 1 pár pohlavných chromozómov: XX alebo XY). Gaméty sú haploidné (n) a obsahujú polovicu tohto počtu, aby pri oplodnení vznikla opäť diploidná bunka.
Delenie mitózou a bunkový cyklus
Somatické bunky sa delením mitózou obnovujú a množia — pri mitóze vznikajú dve geneticky takmer identické dcérske bunky. Delenie je súčasťou bunkového cyklu, ktorý zahŕňa:
- interfázu (G1 — rast, S — syntéza DNA, G2 — príprava na delenie),
- mitotickú fázu (M), ktorá zahŕňa vlastnú mitózu a cytokinézu.
Fázy mitózy sú zvyčajne označované ako profáza, metafáza, anafáza a telofáza — počas nich sa kondenzujú chromozómy, upínajú sa na dělící vretienko, potom sa chromatidy rozchádzajú do opačných pólov bunky a nakoniec vznikajú dve oddelené bunky.
Výnimky a špeciálne prípady
- Niektoré somatické bunky nemajú jadro — napr. dozreté červené krvinky cicavcov sú anukleátne.
- Svalové bunky kostrového svalstva môžu byť viacjadrové (syncytium), pretože vznikajú z fúzie viacerých buniek.
- U hepatocytov (pečeňových buniek) a megakaryocytov sa môže vyskytnúť polyploidia; u rastlín je polyploidia bežnejšia a hrá dôležitú úlohu v evolúcii a šľachtení.
Funkcia a klinický význam
Somatické bunky zabezpečujú normálne telesné funkcie, hojenie a obnovu tkanív. Mutácie, ktoré sa objavia v somatických bunkách (somatické mutácie), nie sú dedičné, ale môžu viesť k chorobným stavom vrátane nádorov, keď sa bunkové deleniu vymkne kontrola. Naproti tomu genetické zmeny v pohlavných bunkách môžu byť prenesené na potomstvo, preto sú pri nich kľúčové procesy ako meióza, ktorá vytvára haploidné gaméty.
Zhrnutie: somatické bunky sú zvyčajne diploidné a delia sa mitózou; ich počet chromozómov závisí od druhu (u človeka 46). Existujú však dôležité výnimky a špecializácie, ktoré odrážajú rôznorodosť funkcií tkanív a adaptácie organizmov.
Prehľadať