Organizmus je individuálna živá bytosť, schopná samostatného života alebo života ako súčasť väčšieho celku. Je ľahké rozpoznať živú bytosť, ale nie je vždy jednoduché ju presne definovať. Medzi organizmy patria napríklad Živočíchy a rastliny. Organizmy tvoria biotickou alebo živú súčasť životného prostredia, zatiaľ čo neživými zložkami prostredia sú napríklad skaly alebo slnečný svit.

Základné charakteristiky organizmov

Organizmy majú niekoľko spoločných vlastností, ktoré ich odlišujú od neživých objektov:

  • sú schopné metabolizmu — prijímať látky a premieňať ich na energiu a stavebné látky (metabolizme);
  • rastú a vyvíjajú sa, čo zahŕňa zmeny počas života a adaptácie pre prežitie (vyvíjajú sa,);
  • schopnosť rozmnožovania a reprodukcie (rodičovské alebo nepohlavné spôsoby);
  • reakcia na podnety a prostredie — dráždivosť, pohyb alebo chemické odpovede;
  • udržiavanie vnútorného stavu (homeostáza) napriek zmenám vonkajšieho prostredia;
  • organizácia z buniek — niektoré tvoria jediné bunky, iné viacero špecializovaných buniek (bunky).

Potreby organizmov

Aby organizmus mohol vykonávať metabolické procesy a prežiť, zvyčajne potrebuje niekoľko základných vecí:

  • vzduch (alebo aspoň zdroj kyslíka pri aeróbnych organizmoch) — avšak mnohé organizmy žijú v podmienkach bez prístupu k vzduchu;
  • vodu — nevyhnutná pre chemické reakcie a transport látok;
  • živiny (potravu) — organické a anorganické látky potrebné na rast a obnovu;
  • energiu — získavajú ju fotosyntézou, chemosyntézou alebo konzumáciou iných organizmov;
  • miesto na život (habitát), kde sú podmienky vhodné pre rozmnožovanie a rast.

Nedostatok niektorého z týchto faktorov obmedzuje rast alebo vedie k úhynu; stále však platí, že nie všetky organizmy potrebujú všetky menované zdroje súčasne (napr. anaeróbne baktérie nepotrebujú kyslík).

Hraničné prípady: vírusy a spóry

O vírusoch sa vedú diskusie, či ich zaradiť medzi skutočne živé organizmy. Sú zložené z bielkovín a nukleovej kyseliny a dokážu sa vyvíjať, čo podporuje argument o ich "živote". Avšak vírusy existujú v dvoch veľmi odlišných fázach: jedna fáza je pokojným, nečinná, a druhá je aktívna iba vo vnútri živej bunky hostiteľa, kde sa rozmnožujú. Analógia s počítačovým programom často pomáha pochopiť tento stav — program je neaktívny, kým sa nespustí, ale stále obsahuje inštrukcie.

Podobne spóra, distribučná alebo prežívacia fáza baktérií, húb alebo niektorých rastlín, býva dočasne neaktívna. Spóry obsahujú potrebné súčasti na začatie života, ale „prebúdzajú sa“ až v priaznivých podmienkach.

Veľkosť a bunková organizácia

Niektoré organizmy sú veľmi malé a viditeľné len pod mikroskopom — tieto sa nazývajú mikroorganizmy. V mnohých prípadoch je pozorovanie pomocou mikroskop. nevyhnutné. Organizmy môžu byť:

  • jednobunkové organizmy alebo jednobunkové organizmy — celý organizmus tvorí len jedna bunka (príklady sú baktérie alebo prvoky, napríklad améby a paramecium);
  • mnohobunké organizmy — zložené z miliónov špecializovaných buniek, mnohé z nich sú dostatočne veľké na pozorovanie voľným okom.

Typy podľa spôsobu získavania energie a miesta života

Organizmy možno ďalej členiť podľa viacerých kritérií:

  • podľa výživy: autotrofné (vyrábajú si organické látky sami, napr. väčšina rastlín) a heterotrofné (získavajú organické látky konzumáciou iných organizmov);
  • podľa bunkovej stavby: prokaryotické (baktérie, bez jadra) vs. eukaryotické (rastliny, živočíchy, huby, s bunkovým jadrom);
  • podľa spôsobu života: voľne žijúce, symbiotické alebo parazitické;
  • ekologické rozdelenie podľa biotopov: suchozemské, vodné, extrémofilné (život v extrémnych podmienkach) a pod.

Príklady

Medzi bežné príklady organizmov patria rastliny, živočíchy, huby, prvoky a baktérie. Niektoré špeciálne prípady, ako sú vírusy či spóra, ukazujú, že hranica medzi „živým“ a „neživým“ nie je vždy ostro ohraničená a že hodnotenie života závisí od kritérií, ktoré použijeme.

Organizmus je teda komplexný systém, ktorý vďaka svojej organizácii, potrebám a schopnosti reagovať na prostredie udržiava životné procesy. Štúdium organizmov (biológia) skúma všetky tieto aspekty, od molekulárnej úrovne až po ekosystémy.