Komunistický manifest (1848) — Marx a Engels: definícia a význam

Komunistický manifest (1848) — Marx a Engels: definícia, historický kontext a význam. Objavte vplyv na triedny boj, kritiku kapitalizmu a formovanie politickej filozofie.

Autor: Leandro Alegsa

Manifest Komunistickej strany (nem. Manifest der Kommunistischen Partei), známejší ako Komunistický manifest, je krátka kniha napísaná v roku 1848. Autormi sú nemeckí nemeckí marxistickí politickí teoretici Karl Marx a Friedrich Engels. Pôvodne vznikla v nemeckom jazyku a od svojho prvého vydania sa stala jedným z najvplyvnejších a najkontroverznejších politických rukopisov na svete; bola preložená do mnohých jazykov. Manifest ponúka analýzu triednemu boju (v minulosti i v súčasnosti) a kritiku kapitalizmu, zároveň načrtáva východiská a ciele komunistického hnutia.

Text nie je podrobným plánom budúceho štátneho zriadenia komunizmu v konkrétnych podrobnostiach; ide o syntézu Marxových a Engelsových teórií a politických názorov na spoločnosť a politiku. Obsahuje opis, ako by mala vtedajšiu kapitalistickú spoločnosť nahradiť etapa socializmu a nakoniec komunizmus — predovšetkým zrušením súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov a odprataním najhorších foriem vykorisťovania, napríklad detskej práce. Medzi navrhované opatrenia patria spoločné výrobné prostriedky, progresívne dane z príjmu a bezplatné vzdelávanie pre všetkých.

Vznik a vydania

Manifest bol vypracovaný na základe mandátu komunistického združenia (Komunistickej ligy) koncom 1847 a prvýkrát vydaný krátko pred revolučnými udalosťami roku 1848. Text vznikal v spolupráci oboch autorov — Marx napísal väčšinu textu, Engels prispel doplneniami a konkrétnymi historickými príkladmi. Marx k neskorším vydaniam dopisoval predslovy a poznámky, v ktorých reflektoval historický vývoj a skúsenosti robotníckeho hnutia.

Stručný obsah a štruktúra

  • Úvodná časť s povestnou formuláciou o „strašidle, ktoré sa túla Európou“ a výzvou Proletári všetkých krajín, spojte sa!.
  • Hlavná kapitola analyzuje zápas medzi buržoáziou a proletariátom, charakter kapitalistického výrobného režimu a jeho historickú úlohu pri zrušení starých feudálnych vzťahov.
  • Kapitola o vzťahu komunistov k robotníckemu hnutiu vysvetľuje rozdiely medzi komunistami a inými smermi ľavicového či demokratického hnutia.
  • Záver obsahuje programové body a výzvu k odbornej a politickej organizácii triedy.

Navrhované reformy (výber)

V závere manifestu sa uvádza zoznam opatrení, ktoré mali slúžiť ako bezprostredné kroky pri prechode ku komunizmu. Medzi najznámejšie patria (stručne preformulované):

  • Zrušenie vlastníctva pôdy a jeho prenos štátnej správe;
  • Silná progresívna daň z príjmov;
  • Zrušenie dedenia majetku;
  • Centralizácia kreditných prostriedkov (banky pod kontrolou štátu);
  • Centralizácia dopravy a komunikácií;
  • Rozšírenie veľkých tovární a nárast priemyselnej výroby pod kontrolou spoločnosti;
  • Rovnaké právo práce pre všetkých a postupné zánik triednych rozdielov;
  • Bezplatné verejné vzdelanie a zrušenie detskej práce.

Vplyv, prijatie a kritika

Komunistický manifest významne ovplyvnil rozvoj robotníckeho hospodárskeho a politického hnutia v 19. a na začiatku 20. storočia. Text inšpiroval vznik politických strán, odborov a revolučných hnutí v mnohých krajinách. Zároveň sa stal predmetom ostrej kritiky zo strany konzervatívcov, liberálov aj reformistov – kritici poukazovali na tvrdosť niektorých návrhov a na to, že text poskytol ideologický základ pre neskoršie autoritárske režimy, ktoré sa odvolávali na marxizmus, hoci mnohé ich praktiky boli v priamom rozpore s pôvodnými predstavami o slobode a demokratickom riadení spoločnosti.

Historici a politológovia dnes posudzujú manifest ako kombináciu teoretickej analýzy historického materializmu, politickej propagandy a programového náčrtu. Diskutuje sa jeho aktuálnosť pri analýze súčasných foriem globalizovaného kapitalizmu, ako aj o tom, ktoré návrhy sú použiteľné v modernej politike a ktoré boli viazané na dobové podmienky 19. storočia.

Rukopis knihy je spolu s I. dielom Kapitálu Karla Marxa zaregistrovaný v programe Pamäť sveta v júni 2013.

Známka Sovietskeho zväzu k 100. výročiu manifestuZoom
Známka Sovietskeho zväzu k 100. výročiu manifestu

Otázky a odpovede

Otázka: Čo je Komunistický manifest?


Odpoveď: Komunistický manifest je krátka kniha, ktorú v roku 1848 napísali nemeckí marxisticko-angelskí politickí teoretici Karl Marx a Friedrich Engels. Je to jeden z najvplyvnejších a najkontroverznejších politických rukopisov na svete, ktorý bol preložený do mnohých jazykov.

Otázka: Čo sa v Komunistickom manifeste analyzuje?


Odpoveď: Komunistický manifest analyzuje prístupy k triednym bojom (z minulosti aj súčasnosti), ako aj problémy kapitalizmu.

Otázka: Predpovedá Komunistický manifest, aký bude komunizmus v budúcnosti?


Odpoveď: Nie, nepredpovedá, aký bude komunizmus v budúcnosti. Je zmesou Marxových aj Engelsových teórií a názorov na spoločnosť a politiku.

Otázka: Aké sú niektoré z Marxových a Engelsových nápadov na nahradenie kapitalistickej spoločnosti?


Odpoveď: Niektoré z ich myšlienok zahŕňajú nahradenie kapitalistickej spoločnosti diktatúrou proletariátu, zrušenie súkromného vlastníctva a detskej práce, spoločné výrobné prostriedky, zavedenie silnej progresívnej dane z príjmu, bezplatné vzdelávanie pre všetkých.

Otázka: Kedy bol prvýkrát uverejnený Komunistický manifest?


Odpoveď: Komunistický manifest bol prvýkrát uverejnený v roku 1848.

Otázka: V akom jazyku bol pôvodne napísaný?



Odpoveď: Pôvodne bol napísaný v nemčine.

Otázka: Je Komunistický manifest registrovaný v programe Pamäť sveta?



Odpoveď: Áno, je zaregistrovaný spolu s I. dielom Kapitálu od Karla Marxa v júni 2013.


Prehľadať
AlegsaOnline.com - 2020 / 2025 - License CC3