Pravdepodobne medzi prvé stopy umenia patria figúrky Venuše. Sú to figúrky, ktoré zobrazujú ženy. Najčastejšie sú zobrazené ako tehotné ženy s dobre viditeľnými prsiami. Figúrky sa vyskytujú od západnej Európy po Sibír. Väčšina z nich je stará približne 30 000 rokov; našli sa dve figúrky, ktoré sú oveľa staršie, Venuša z Tan-Tanu bola datovaná do obdobia pred 500 000 až 300 000 rokmi. Bola nájdená v Maroku. Venuša z Berekhat Ram sa našla na Golanských výšinách. Bola datovaná do obdobia pred 300 000 až 200 000 rokmi. Môže ísť o najstaršiu vec, ktorá zobrazuje ľudskú podobu.

Pôvod, datovanie a rozšírenie

Najväčšia skupina tzv. venuší pochádza z obdobia vrcholu paleolitu (pred približne 28 000–22 000 rokmi), najmä z kultúr Gravettienu a príbuzných archaických stupňov. Figúrky sú roztrúsené po veľkom území Európy až po centrálnu Áziu a Sibír; nachádzajú sa v jaskyniach aj v otvorených táboriskách. Väčšina má veľkosť od niekoľkých centimetrov do zhruba 25 cm, čo poukazuje na to, že išlo o prenosné predmety (portable art), ktoré ľudia mohli nosiť alebo ukladať v obydliach.

Materiály a techniky

Na výrobu figúrok sa používali rôzne druhy kameňa, kostí a slonoviny. Niektoré sa vyrábali aj z hliny, ktorá sa potom vypálila v ohni. Ide o jednu z prvých známych stôp používania keramiky. Medzi najčastejšie materiály patrila mamutovina (slonovina), vápenec, kremienok alebo měkké horniny, ktoré sa dali ľahko opracovať. Povrchové úpravy zahŕňali rytiny, vybíjanie detailov a niekedy aj pigmentáciu (farebné nánosy).

Typické znaky morfológie

Venuše sú zvyčajne vysoko schematické a zvýrazňujú niektoré časti ženského tela: veľké prsia, silné boky a zadok, zväčšené stehná a často zdôraznená vulva. Tvár a končatiny bývajú redšie alebo úplne vynechané, čo môže naznačovať, že dôraz bol kladený na reprodukčné znaky. Táto zjednodušená, typologická forma sa opakuje v mnohých regiónoch, hoci detaily sa líšia podľa lokálnej tradície a materiálu.

Interpretácie a význam

Dnes nie je známe, čo tieto figúrky znamenali pre ľudí, ktorí ich vyrábali. Existujú dva základné výklady:

  • Môžu predstavovať ľudskú plodnosť, alebo boli vytvorené na jej zvýšenie.
  • Môžu predstavovať bohyne (plodnosti).

Okrem týchto dvoch hlavných interpretácií navrhli bádatelia aj ďalšie možnosti: že ide o amulety na ochranu pri pôrode, symboly sociálnej identity alebo statusu, vizuálne pomôcky pri učení o tehotenstve a pôrode, portréty žien (vrátane sebaobrazu autorek alebo autorov), erotické predmety či súčasť rituálov a obradov. Niektorí autori tiež poukazujú na možnosť, že niektoré venuše predstavujú ideál ženskosti tej doby, nie konkrétnu osobu alebo bohyňu.

Vedci vylúčili, že by súviseli s úrodnosťou polí, pretože poľnohospodárstvo ešte nebolo objavené. Kontext nálezov (kastovanie v táboriskách, jaskynných priestoroch, a občas v hroboch) naznačuje skôr osobný, domáci alebo rituálny rozmer než priamu súvislosť s poľnohospodárskymi obradmi.

Kontroverzné a staršie nálezy

Dve figúrky, ktoré sú staršie, mohli vzniknúť prevažne prírodnými procesmi. Tan-Tanská venuša bola pokrytá látkou, ktorá mohla byť nejakým druhom farby. Obsahovala stopy železa a mangánu. Figúrka Berekhat Rama vykazuje stopy, že ju niekto opracoval nástrojom. V štúdii z roku 1997 sa uvádza, že to nemohla urobiť sama príroda.

Tieto veľmi staré kusy (Tan-Tan, Berekhat Ram) sú predmetom diskusií: niektorí odborníci považujú za doklad raných prejavov simboliky a figurálneho umenia u homininov, iní varujú, že prirodzené erózne či geologické procesy môžu vytvoriť podobné tvary, a že jednoznačný antropogénny pôvod nie je overený. Pre novšie venuše sa však antropogénny pôvod i symbolika javia oveľa presvedčivejšie.

Metódy datovania a výskumu

Datovanie venuší sa opiera o kombináciu metód: uhlíkové datovanie (pri nálezoch s organickým kontextom), stratigrafia (vrstvy náleziska), analýza asociovaných artefaktov a v prípade vypálenej keramiky aj termoluminiscenčné metódy. Analýzy pigmentov, mikroskopické skúmanie stôp po nástrojoch a experimentálna archeológia pomáhajú rozlišovať medzi predmetmi upravenými človekom a tvarmi vzniknutými prírodou.

Záver a súčasný stav bádania

Význam venuší zostáva sčasti otvorenou otázkou, ktorá patrí k fascinujúcim témam pravekej antropológie a umenia. Dôležité je, že tieto predmety poskytujú priamy pohľad na vnímanie tela a symboliku v dávnych spoločnostiach. Nové nálezy, presnejšie datovanie a interdisciplinárny výskum (napr. mikroskopická analýza, experimenty s rekonstrukciou výroby) postupne dopĺňajú obraz a premieňajú niektoré staré hypotézy na silnejšie podložené vysvetlenia.