Prezidentské voľby v Spojených štátoch v roku 1944 sa konali v utorok 7. novembra 1944. V parlamentných voľbách zvíťazil úradujúci prezident Franklin D. Roosevelt (FDR) nad republikánom Thomasom E. Deweym. V Zbore voliteľov získal Roosevelt 432 hlasov, kým Dewey 99 hlasov. Roosevelt, demokrat, získal bezprecedentné štvrté prezidentské obdobie.
Voľby sa konali v druhej polovici druhej svetovej vojny. V tom čase sa vojna pre Spojené štáty a ich spojencov vyvíjala dobre. Roosevelt už bol vo funkcii dlhšie ako ktorýkoľvek iný prezident, ale zostal populárny. Na rozdiel od roku 1940 nebolo pochýb o tom, že sa bude uchádzať o ďalšie funkčné obdobie ako kandidát demokratov. Dewey, guvernér štátu New York, viedol kampaň proti New Deal a za menšiu vládu. Nedokázal však presvedčiť krajinu, aby zmenila kurz. Rooseveltovi asistenti zatajovali, že prezident je v zlom zdravotnom stave. Roosevelt zomrel v úrade tri mesiace po začiatku svojho štvrtého funkčného obdobia. Jeho viceprezident, Harry S. Truman, dožil zvyšok jeho funkčného obdobia.
Pozadie a kandidáti
Voľby sa odohrali v období, keď sa situácia v druhej svetovej vojne zlepšovala pre Spojené štáty a ich spojencov — len niekoľko mesiacov pred voľbami prebehlo v júni 1944 vylodenie v Normandii (D-Day), čo zvýšilo dôveru vo vojnové vedenie. Interné spory v Demokratickej strane viedli k tomu, že na prezidentskej kandidátke Roosevelt už nefiguroval jeho predchádzajúci viceprezident a kontroverzný reformátor Henry A. Wallace; na Demokratickom národnom kongrese v roku 1944 bol ako kandidát na viceprezidenta nominovaný Harry S. Truman. Republikáni postavili za prezidentského kandidáta guvernéra New Yorku Thomasa E. Deweya s kandidátom na viceprezidenta Johnom W. Brickerom. Hlavnými témami kampane boli vedenie vojny, riešenie povojnovej obnovy a rozsah štátneho zásahu do ekonomiky (spory okolo New Deal).
Kampaň a verejné vnímanie
Rooseveltova kampaň stavala na skúsenosti a kontinuite vedenia štátu v čase vojny. Kampaň však musela čeliť aj obavám o prezidentovo zdravie; jeho zdravotné problémy, najmä srdcové ťažkosti, boli často zamlčiavané alebo minimalizované jeho blízkym tímom. Dewey sa snažil predstaviť seba ako mladšiu a reformnejšiu alternatívu, kritizoval rozmach federálnej moci a ponúkal úspornú vládu po vojne. Voľby prebehli bez televíznych debát, ktoré sa ešte nestali pravidlom; kampaň sa vtedy sústredila na tlač, rozhlas a osobné vystúpenia.
Výsledky volieb
- Elektori: Roosevelt 432, Dewey 99 (z celkovo 531 hlasov v Zbore voliteľov).
- Počet štátov: Roosevelt získal väčšinu štátov a zvíťazil v 36 z 48 štátov, Dewey v 12.
- Populárny hlas: Roosevelt získal približne 25,6 milióna hlasov (okolo 53,4 %) a Dewey približne 22,0 milióna hlasov (okolo 45,9 %).
Tieto čísla ukazujú, že hoci FDR vyhral pomerne pohodlne v Zbore voliteľov, rozdiel v ľudovom hlasovaní nebol taký veľký, ako by naznačoval výsledok v Zbore voliteľov.
Dôsledky a význam
Bezprecedentné štvrté obdobie: Rooseveltovo zvolenie na štvrté funkčné obdobie zlomilo dvojvýročnú tradíciu, ktorú stanovil George Washington, a vyvolalo dlhodobú diskusiu o limitoch výkonu moci prezidenta. Táto diskusia neskôr viedla k prijatiu 22. dodatku Ústavy USA v roku 1951, ktorý obmedzil počet volebných období prezidenta na dve.
Nástupníctvo a krátkodobé následky: Roosevelt nastúpil do svojho štvrtého funkčného obdobia 20. januára 1945, no 12. apríla 1945 zomrel vo svojom sídle vo Warm Springs v štáte Georgia. Viceprezident Harry S. Truman sa tak stal prezidentom a čelil okamžite dôležitým rozhodnutiam: dokončeniu vojnového úsilia v Európe, rokovaniam s spojencami na povojnovom usporiadaní (Potsdamská konferencia) a rozhodnutiu o použití atómovej bomby v konflikte s Japonskom. Trumanova náhla nominácia na viceprezidenta krátko pred voľbami a jeho následný nástup do úradu podčiarkli dôležitosť výberu kandidáta na viceprezidenta.
Historický kontext
Voľby 1944 sú často vnímané ako „vojnové voľby“ – rozhodovanie voličov o kontinuitě vedenia počas ozaj komplikovaného medzinárodného konfliktu. Hoci FDRova administratíva bola kritizovaná zo strany konzervatívnej politiky za rozšírenie federálnej moci, veľká časť voličov ocenila schopnosť udržať stabilitu počas vojny a plánovať povojnovú obnovu. Výsledkom bol ďalší mandát pre Roosevelta, ktorý však nemohol naplno realizovať svoje ďalšie plány pre povojnovú dobu kvôli skorej smrti a odovzdaniu moci Trumanovi.