New Deal bol súbor ekonomických, sociálnych a regulačných programov a reforiem, ktoré začal prezident Franklin D. Roosevelt (FDR) po nástupe do úradu v roku 1933 ako odpoveď na Veľkú hospodársku krízu. Cieľom bolo zmierniť bezprostredné utrpenie, oživiť hospodárstvo a zaviesť reformy, ktoré by zabránili opakovaniu podobnej krízy. New Deal riešil problémy ako nezamestnanosť, kolaps bánk a finančného systému, nadprodukciu a nízke ceny v sektore poľnohospodárstva (poľnohospodárstvo) a nedostatočnú sociálnu ochranu. Program sa zvyčajne delí na dva hlavné etapy: Prvý New Deal (1933–1934) zameraný predovšetkým na okamžitú pomoc a obnovu a Druhý New Deal (1935–1938) so silnejším dôrazom na sociálne reformy a práva pracovníkov.

Prvé kroky: "Prvých 100 dní"

Po nástupe do úradu v marci 1933 využil Roosevelt prvých sto dní intenzívne na legislatívne a administratívne opatrenia. Medzi rýchlo prijaté kroky patrili záchrana bánk (Emergency Banking Act), zavedenie poistenia vkladov (FDIC), zastavenie bankových paník, a prijatie zákonov podporujúcich priame núdzové programy na zamestnanosť a verejné práce.

Hlavné programy a agentúry New Dealu

  • CCC (Civilian Conservation Corps) – program pre nezamestnaných mladých mužov, ktorí pracovali na ochranárskych a stavebných projektoch (alespoň dočasné ubytovanie, strava, mzda).
  • FERA (Federal Emergency Relief Administration) – poskytovala priamu pomoc štátom na pomoc chudobným a na núdzové programy.
  • CWA (Civil Works Administration) – krátkodobý program vytvárajúci pracovné miesta pri verejných prácach počas zimy 1933–1934.
  • PWA (Public Works Administration) – financovala veľké verejné stavebné projekty (mosty, školy, priehrady) na oživenie stavebného sektora.
  • WPA (Works Progress Administration, neskôr Work Projects Administration) – poskytovala zamestnanie miliónom ľudí v rôznych oblastiach vrátane stavieb, umenia a vzdelávania (založená 1935).
  • NRA (National Recovery Administration) – pokus regulovať priemysel prostredníctvom kódexov pre pracovné podmienky, ceny a kolektívne dohody; neskôr čiastočne zrušená Najvyšším súdom.
  • AAA (Agricultural Adjustment Act) – regulácia poľnohospodárskej výroby, zníženie nadprodukcie a podpora cien pre farmárov (zavedenie dotácií za zníženie výmery).
  • HOLC (Home Owners' Loan Corporation) – refinancovanie hypoték, ktoré pomohlo zachrániť domovy pred exekúciami.
  • TVA (Tennessee Valley Authority) – regionálny rozvojový program pre údolí Tennessee: výstavba priehrad, elektrifikácia, regulácia povodní a modernizácia poľnohospodárstva.
  • REA (Rural Electrification Administration) – podpora elektrifikácie vidieka prostredníctvom družstiev a úverov.
  • Veľké sociálne reformy Druhého New Dealu: Social Security Act (1935) – zavedenie starobného poistenia, podpory v nezamestnanosti a podpory pre osamelé matky; Wagner Act/National Labor Relations Act (1935) – ochrana práva pracovníkov organizovať sa a kolektívne vyjednávať; Fair Labor Standards Act (1938) – minimálna mzda, maximálny pracovný čas a zákaz detskej práce.

Výsledky a dôsledky

Krátkodobé dopady:

  • Zníženie najhoršej humanitárnej krízy: milióny ľudí dostali dočasné zamestnanie alebo priamu pomoc.
  • Zachovanie a stabilizácia bankového sektora (FDIC) a obnova dôvery v banky.
  • Rozsiahle investície do infraštruktúry: cesty, priehrady, školy, elektrifikácia vidieka a ochrana prírody.

Dlhodobé dopady:

  • Vytvorenie základov moderného sociálneho štátu v USA: systém dôchodkového poistenia, poistenie pri nezamestnanosti a širšia úloha federálnej vlády v sociálnych otázkach.
  • Trvalé inštitúcie a regulačné rámce (napr. FDIC, pracovné právo, regulácia finančníctva), ktoré zvýšili stabilitu finančného systému a pracovnoprávnu ochranu.
  • Zmena politickej mapy: New Deal vybudoval širokú koalíciu voličov Demokratickej strany (robotníci, farmári, menšinové skupiny), ktorá ovplyvnila americkú politiku niekoľko desaťročí.
  • Veľký nárast verejných výdavkov a väčšia úloha vlády v ekonomike; New Deal tiež prispel k šíreniu keynesiánskej politiky deficitného financovania pri stabilizácii hospodárstva.

Kritika a obmedzenia

  • Niektoré programy boli zrušené alebo obmedzené Najvyšším súdom (napríklad NRA a v určitých podobách aj AAA), čo viedlo k napätiu medzi výkonnou a súdnou mocou.
  • New Deal nevyriešil úplne problém vysokého nezamestnania; hospodárska aktivita sa úplne neobnovila až do obdobia zbrojenia a hospodárskeho oživenia v dôsledku druhej svetovej vojny.
  • Odpory z konzervatívnej časti spoločnosti a podnikateľského sektora, ktoré kritizovali rozširovanie moci vlády, vyššie dane a regulácie.
  • Rasové a regionálne nerovnosti: niektoré programy distribuovali pomoc nerovnomerne (napr. afroamerickí farmári a robotníci často čelili diskriminácii pri prístupe k prostriedkom).

Fakty o odboroch (uvádzané pôvodne v texte)

  • Podiel nepoľnohospodárskych pracovníkov v odboroch — 1930: 11,6 %
  • Podiel nepoľnohospodárskych pracovníkov v odboroch — 1937: 22,6 %
  • Podiel nepoľnohospodárskych pracovníkov v odboroch — 1945: 22,6 % (alebo vysoký podiel v dôsledku mobilizácie priemyslu v čase 2. svetovej vojny)
  • Podiel nepoľnohospodárskych pracovníkov v odboroch — 1999: 13,9 %

Skratky a ich význam

  • CCC – Civilian Conservation Corps
  • WPA – Works Progress Administration / Work Projects Administration
  • FDR – Franklin Delano Roosevelt
  • AAA – Agricultural Adjustment Act / Agricultural Adjustment Administration
  • HOLC – Home Owners' Loan Corporation
  • FERA – Federal Emergency Relief Administration
  • PWA – Public Works Administration
  • CWA – Civil Works Administration
  • NRA – National Recovery Administration (súčasť NIRA – National Industrial Recovery Act)

Zhrnutie

New Deal zásadným spôsobom preformoval vzťah medzi federálnou vládou a americkou ekonomikou. Hoci úplné ekonomické zotavenie prišlo až počas 2. svetovej vojny, New Deal poskytol okamžitú pomoc miliónom ľudí, položil základy sociálneho zabezpečenia a regulácie finančného sektora a vytvoril programy verejných prác, ktoré zlepšili infraštruktúru krajiny. Jeho dedičstvo sa prejavuje v dnešných verejných inštitúciách, právnych normách práce a sociálnej politike.