Bertolt Brecht (narodený ako Eugen Berthold Friedrich Brecht ;* 11. február 1898 v Augsburgu; † 14. august 1956 v Berlíne) bol nemecký básnik a dramatik.

Život

Bertolt Brecht sa narodil v rodine strednej triedy v Augsburgu. Študoval medicínu na univerzite v Mníchove, kde sa začal venovať literatúre a divadlu. Po skúsenostiach prvej svetovej vojny sa postupne presadil ako dramatik a pesnik avantgardného a politicky angažovaného typu. Po nástupe nacistov k moci v roku 1933 emigroval — prešiel viacerými krajinami vrátane Česka a Škandinávie a nakoniec sa počas druhej svetovej vojny usadil v Spojených štátoch. Po problémoch s americkými úradmi (vplyv antikomunistických vyšetrovaní) opustil USA a vrátil sa do povojenčého Nemecka, kde v roku 1949 spolu s manželkou Helene Weigel založil berlínsku súbore Berliner Ensemble. Brecht pôsobil predovšetkým v povojnovej Nemeckej demokratickej republike (východnom Berlíne). Zomrel 14. augusta 1956 v Berlíne.

Tvorba a hlavné diela

Brecht je autorom rozsiahlej dramatickej, básnickej a eseistickej tvorby. Kombinoval politickú angažovanosť s experimentálnym prístupom k forme divadla. Medzi jeho najznámejšie diela patria divadelné hry aj spolupráce na opere a spevohre, často v kooperácii s hudobníkmi ako Kurt Weill alebo Hanns Eisler.

  • Baal (1918) — jedna z raných drám, skúmajúcich dekadenciu a postavy outsiderov.
  • Drums in the Night (Trommeln in der Nacht, 1922) — raná sociálna dráma.
  • Die Dreigroschenoper (The Threepenny Opera, 1928, hudba Kurt Weill) — populárna satirická hra obsahujúca známe piesne, napr. „Mack the Knife“.
  • Aufstieg und Fall der Stadt Mahagonny (The Rise and Fall of the City of Mahagonny, 1930, hudba Kurt Weill) — kritika kapitalizmu a morálky mesta.
  • Mutter Courage und ihre Kinder (Mother Courage and Her Children, 1939–1941) — antivojnová eposová hra napísaná počas exilu.
  • Leben des Galilei (Life of Galileo, 1938–39; revidované 1945–47) — reflexia vzťahu vedy, moci a morálky.
  • Der gute Mensch von Sezuan (The Good Person of Szechwan, 1939–43) — experiment s morálnymi otázkami a sociálnou kritikou.
  • Der kaukasische Kreidekreis (The Caucasian Chalk Circle, 1944) — rozpráva o spravodlivosti, vlastníctve a materstve.

Divadelná teória a štýl

Brecht je známy predovšetkým ako teoretik a praktický tvorca tzv. epického divadla. Jeho cieľom bolo, aby divadlo neponúkalo len emocionálne prežívanie, ale podporovalo kritické myslenie divákov. Kľúčovým pojmom je Verfremdungseffekt (v slovenčine často prekladané ako „efekt osudnosti“ alebo „efekt odstupu“), ktorý má zaistiť, že divák zostane intelektuálne vzdialený od deja a bude ho analyzovať namiesto úplného emocionálneho stotožnenia. Brecht používal epizódy, komentár, priamu adresu publiku, piesne a naráciu, aby prerušil ilúziu a zvýraznil didaktický rozmer inscenácie.

Politické a spoločenské postoje

Brechtova tvorba je hlboko politická a často marxisticky orientovaná. Kritizoval kapitalizmus, vojnu a sociálne nerovnosti. Jeho angažovanosť v politických otázkach zohrala úlohu pri emigrácii v 30. rokoch a ovplyvnila jeho vzťah k moci aj po návrate do východného Nemecka. Tento politický ráz tvorby mu priniesol silné sympatie na ľavej strane politického spektra, ale aj ostrú kritiku zo strany konzervatívnych kruhov.

Spolupráce a vplyv

Brecht často spolupracoval s hudobníkmi (Kurt Weill, Hanns Eisler), režisérmi a hercami. Jeho metódy výrazne ovplyvnili moderné divadlo, pedagógiu drámy a film. Mnohé jeho hry sú dodnes pravidelne inscenované po celom svete a jeho teoretické texty sú súčasťou štúdia divadelnej vedy. Brechtov prístup inšpiroval režisérov, dramatikov aj politicky angažované umenie 20. storočia.

Berliner Ensemble

Po návrate do NDR založil s manželkou, herečkou Helene Weigel, súbor Berliner Ensemble (1949), ktorý sa stal centrom jeho inscenačnej práce a experimentov. Súbor sa preslávil inscenáciami klasických i nových Brechtových textov a šíril jeho divadelnú metodiku.

Dedičstvo

Brecht zostáva jednou z najvplyvnejších postáv moderného divadla. Jeho techniky a témy — od politického angažovania cez experimenty s formou až po spojenie hudby a drámy — sú súčasťou repertoáru a učebníc. Brechtova schopnosť spájať teóriu s praxou a viesť divadlo ako miesto spoločenského sporu z neho urobila trvalo relevantného autora 20. storočia.

Vybraná bibliografia a texty o divadle

  • Texty dramatické (vyššie uvedené diela).
  • Eseje a teoretické práce o divadle (napr. „Malé organón pre divadlo“ a články o epickom divadle).
  • Poézia a politické básne.

Pre študentov divadla a záujemcov o politické umenie je Brechtov odkaz základom pre pochopenie, ako môže divadlo súčasne vzdelávať, kritizovať a meniť spoločenské postoje.