Boris Spasskij (narodený 30. januára 1937 v Leningrade) je sovietsko-francúzsky šachový veľmajster. Bol desiatym majstrom sveta v šachu, titul získal koncom rokov 1969 až 1972.p381 Počas svojej dlhej a úspešnej kariéry sa preslávil univerzálnym štýlom hry — vedel presadzovať silnú pozičnú stratégiu aj ostré taktické nápady — a stal sa jedným z najznámejších hráčov šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia.

Spasskij dvakrát vyhral majstrovstvá ZSSR v šachu (1961, 1973) a ešte dvakrát prehral v play-off (1956, 1963). Sedemkrát bol kandidátom na titul majstra sveta v šachu (1956, 1965, 1968, 1974, 1977, 1980 a 1985). Vybudoval si reputáciu stabilného a všestranného hráča, ktorý dokáže uspieť v dlhých medzinárodných turnajoch aj v rozhodujúcich zápasoch.

Boris vyhral sériu kandidátskych zápasov v rokoch 1965 a 1968, čím si zabezpečil právo hrať o titul majstra sveta. Trikrát hral o titul majstra sveta. V roku 1966 prehral s Tigranom Petrosianom, v roku 1969 opäť s Petrosianom (vyhral) a v roku 1972 s Bobbym Fischerom (prehral). Zápas s Fischerom v Reykjavíku bol najviac medializovaným šachovým zápasom všetkých čias — prilákal extrémnu pozornosť médií aj verejnosti a mal aj politický a kultúrny podtón doby. Po prehre v roku 1972 čelil Spasskij kritike zo strany sovietskeho šachového vedenia a bol hodnotený za prípravu a priebeh zápasu.

Hlavné úspechy a štatistiky

  • Dvakrát majster ZSSR (1961, 1973).
  • Kandidát na majstra sveta sedemkrát (1956–1985).
  • Majster sveta 1969–1972 (po víťazstve nad T. Petrosianom v roku 1969).
  • Účasť na mnohých silných medzinárodných turnajoch s početnými víťazstvami a vysokými umiestneniami.

Hráčsky štýl a prínos

Spasskij mal povesť hráča s veľmi všestrannými schopnosťami: dobre rozumel pozičným princípom, pri tom nepohrdol ani komplikovanými taktickými variantmi. Jeho partie často ukazujú hlboké strategické pochopenie a schopnosť meniť štýl podľa súpera a pozície. Vplyv jeho hier je citeľný v literatúre šachu — mnohé partie sú študované pre svoju estetickú aj pedagogickú hodnotu.

Neskorší život a odkaz

Druhú polovicu svojho života až donedávna prežil vo Francúzsku. Má ruské aj francúzske občianstvo. Po aktívnej turnajovej kariére sa venoval aj vystúpeniam na exibičných zápasoch, simultánkam a niekedy komentovaniu šachových udalostí. Jeho meno zostáva pevnou súčasťou histórie šachu; novšie generácie hráčov a fanúšikov si jeho partie stále študujú a obdivujú ich bohatú obsahovú a estetickú hodnotu.

Spasskijov prístup k hre, množstvo pamätných partií a miesto v dejinách šachu — najmä pre svoje účinkovanie v slávnom zápase v Reykjavíku — zabezpečili, že zostane jedným z najpamátnějších veľmajstrov 20. storočia.