Charles Milles Manson (né Maddox; 12. novembra 1934 - 19. novembra 2017) bol americký zločinec a vodca kalifornského kultu, ktorý koncom 60. a začiatkom 70. rokov 20. storočia stál v centre série brutálnych vrážd a násilia. Narodil sa v Cincinnati v štáte Ohio a už v mladom veku mal množstvo drobných trestných činov, väznení a pobytov v reedukačných ústavoch. V 50. a 60. rokoch bol opakovane trestaný za rôzne násilné a majetkové delikty; krátko slúžil vo vojnovom námorníctve a neskôr sa presunul do Kalifornie, kde v druhej polovici 60. rokov vytvoril skupinu nasledovníkov známych ako "Rodina".
Rodina, Spahn Ranch a Mansonov vplyv
Manson bol charizmatický, manipulativny vodca, ktorý zneužíval drogy (najmä LSD), psychologické taktiky a idealistický naratív o „slobodnom živote“, aby si viazal mladých nasledovníkov – prevažne žien. Rodina sa usadila najmä v a okolo Spahn Ranchu pri Los Angeles. Manson mal ambície preraziť aj hudobne; písal piesne a nadviazal styky s populárnymi hudobníkmi tej doby, ktoré mu v niektorých prípadoch priniesli krátkodobú pozornosť.
Vraždy v roku 1969
Naplánoval a nariadil rodine spáchať niekoľko brutálnych vrážd. Najznámejšia je vražda Sharon Tateovej, ktorú spáchali jeho stúpenci 8. augusta 1969. Sharon Tate, herečka, bola v čase vraždy tehotná (7.–8. mesiac). V tú istú noc zavraždili aj Stevena Parenta, priateľa správcu domu, Jaya Sebringa, kaderníka, Abigail Folgerovú, dedičku a sociálnu pracovníčku, a Wojciecha Frykowského, poľského spisovateľa a herca. Nasledujúcu noc Manson a niektorí jeho stúpenci zavraždili Leno LaBianca, majiteľa obchodu s potravinami, a jeho manželku Rosemary.
Mansonovi stúpenci boli neskôr spájaní aj s ďalšími násilnými činmi v okolí Los Angeles v roku 1969, vrátane vrážd Garyho Hinmana a Donalda „Shorty“ Shey, ktoré prispeli k obrazu rozsiahlej série trestných činov spojených s Rodinou. Nie všetky tieto udalosti boli priamo súdené Mansonovi, avšak prokuratúra trvala na tom, že Manson riadil a inštruoval členov skupiny.
Proces, odsúdenie a trest
Po počiatočných zatknutiach za menšie trestné činy (napríklad krádeže áut) sa počas vyšetrovania odhalilo spojenie Rodiny s vraždami. Hlavným prokurátorom v prípade bol Vincent Bugliosi, ktorý neskôr napísal knihu Helter Skelter opisujúcu proces a teóriu, podľa ktorej Manson chcel vyvolať rasový konflikt (tzv. „Helter Skelter“ – výraz, ktorý Manson prevzal z piesne Beatles), aby následne vyvstal ako vodca po násilnom očistení spoločnosti.
V roku 1971 bol Manson spolu s niekoľkými členmi Rodiny (medzi inými Tex Watson, Susan Atkins, Patricia Krenwinkel a Leslie Van Houten) odsúdený za vraždy a sprisahanie. Pôvodne boli Manson a štyria zomene odsúdení na trest smrti, ale po zrušení trestu smrti v Kalifornii Najvyšším súdom štátu v roku 1972 (rozhodnutie, ktoré dočasne zrušilo trest smrti) boli tresty zmenené na doživotné väzenie. Manson bol odsúdený za viacnásobné vraždy v prvom stupni a poslaný do štátneho väzenia v Kalifornii.
Väzenie, podmienečné prepustenie a smrť
Počas väzenia mal Manson množstvo podmienečných návrhov, ktoré súdy opakovane zamietali. V roku 2012 mu súd už po dvanásty raz zamietol podmienečné prepustenie; v tom čase mal 77 rokov. Následné vypočutia mu boli pravidelne zamietané až do jeho smrti. Manson zomrel 19. novembra 2017 vo väzení v Kalifornii vo veku 83 rokov.
Hudobná činnosť a kultúrny odkaz
Manson tiež nahrával hudbu; vydal album s názvom Lie: the Love and Terror Cult, ktorý obsahoval jeho skladby a nahrávky. Krátkodobo mal kontakty s niektorými známymi hudobníkmi tej doby (napríklad Dennis Wilson z The Beach Boys), a jedna Mansonova pieseň sa pretransformovala do skladby, ktorú nahrali The Beach Boys pod upraveným názvom a s úpravami textu. Všetky zisky z obnovenej verzie vydavateľstva ESP-Disk z roku 2006 putovali rodine Wojciecha Frykowského. Allmusic ohodnotil album 4 hviezdičkami z 5.
Odkaz a vnímanie
Prípad Charlesa Mansona a jeho „Rodiny“ zostáva jedným z najslávnejších a najzarážajúcejších zločinov v modernej americkej histórii. Vyvolal širokú verejnú diskusiu o kultoch, manipulatívnej sile charizmatických vodcov, oplysovaní mládeže a prepojení medzi hudobnou kultúrou 60. rokov a násilím. Prípad inšpiroval množstvo kníh, dokumentov, filmov a televíznych adaptácií (vrátane adaptácie knihy Vincenta Bugliosiho) a stal sa symbolom temnej stránky kontrakultúrnych hnutí tej doby.


