Edmund Strother "Ned" Phelps, Jr. je americký ekonóm. Narodil sa 26. júla 1933 v Evanstone v štáte Illinois. V roku 2006 mu bola udelená Nobelova cena za ekonomické vedy. Phelps je známy najmä svojou prácou o hospodárskom raste, ktorú vykonával počas pôsobenia v Cowlesovej nadácii Yaleovej univerzity v 60. rokoch 20. storočia. Do pozornosti verejnosti vstúpila jeho formulácia takzvaného zlatého pravidla miery úspor, ktorá sa zaoberá otázkou optimálnej miery sporenia a spotreby pre dlhodobý hospodársky rast.

Biografia a akademická kariéra

Phelps pôsobil na viacerých významných univerzitách a akademických inštitúciách. Od roku 1982 je profesorom politickej ekonómie na Kolumbijskej univerzite. Je tiež riaditeľom Kolumbijského centra pre kapitalizmus a spoločnosť. Jeho dlhodobé akademické pôsobenie zahŕňa teoretické práce, pedagogiku a vedenie výskumných tímov, pričom sa venoval otázkam, ktoré spájajú mikroekonomickú teóriu s makroekonomickými problémami.

Hlavné príspevky a témy výskumu

Phelpsov vedecký prínos je rozsiahly; medzi najdôležitejšie oblasti patrí:

  • Prirodzená miera nezamestnanosti a očakávania: analyzoval, ako očakávania (najmä očakávania inflácie) menia krátkodobé a dlhodobé vzťahy medzi infláciou a nezamestnanosťou. Jeho myšlienky pomohli preformulovať chápanie Phillipsovej krivky a zdôrazniť, že existuje „prirodzená“ miera nezamestnanosti, ku ktorej sa ekonomika vracia, keď sa očakávania prispôsobia.
  • Mikroekonomické základy makroekonomických javov: Phelps pracoval na modeloch, ktoré spájajú rozhodovania jednotlivcov (napríklad tvorba cien a miezd) s výsledkami celého hospodárstva. Táto práca prispela k lepšiemu pochopeniu, prečo politické opatrenia môžu mať dočasné účinky a prečo niektoré problémy (napr. nezamestnanosť) vyžadujú zmeny inštitúcií alebo očakávaní.
  • Zlaté pravidlo miery úspor: v rámci teórií rastu skúmal optimálnu mieru sporenia z hľadiska maximalizácie dlhodobého blahobytu – koľko by sa malo investovať do kapitálu a koľko spotrebovať dnes, aby sa dosiahol optimálny dlhodobý rast a úroveň spotreby.

Vplyv na hospodársku politiku a súčasný výskum

Phelpsove výsledky mali významný dopad na spôsob, akým ekonómovia a tvorcovia politiky uvažujú o inflácii, nezamestnanosti a nastavení makroekonomických cieľov. Poukázal na dôležitosť očakávaní a inštitucionálnych faktorov (napríklad mzdovej pružnosti, systému sociálnych istôt alebo trhov práce) pri utváraní výsledkov hospodárskej politiky. V neskorších prácach sa venoval aj otázkam, ako štandardy podnikateľského prostredia, vzdelanie a sociálne inštitúcie ovplyvňujú tempo inovácie a zamestnanosť.

Ocenenie Nobelovou cenou

Udelenie Nobelovej ceny mu bolo oznámené 9. októbra 2006. Nobelov výbor ocenil jeho analýzu medzičasových kompromisov v makroekonomickej politike a jeho zásadné príspevky k porozumeniu vzťahu medzi infláciou a zamestnaním. Phelps si cenu prevzal sám, čím porušil nedávnu tradíciu udeľovania ceny dvom alebo viacerým laureátom súčasne, keďže v tom roku bol jediným laureátom v odbore ekonomických vied.

Bibliografia a ďalšie aktivity

Phelps je autorom mnohých článkov a monografií, ktoré ovplyvnili vývoj modernej makroekonómie. Okrem vysokoškolského pôsobenia sa zúčastňuje odborných diskusií o ekonomickej politike, venuje sa poradenstvu a vedie výskumné projekty zamerané na otázky rastu, zamestnanosti a sociálnych inštitúcií. Jeho práca zostáva dôležitou referenciou pre ekonómov, tvorcov politík a študentov ekonómie po celom svete.