Anna Eleanor Rooseveltová (11. októbra 1884 - 7. novembra 1962) bola najdlhšie slúžiacou prvou dámou Spojených štátov, ktorú zastávala v rokoch 1933 až 1945 počas štyroch funkčných období svojho manžela prezidenta Franklina D. Roosevelta.

Bola aj samostatnou politickou líderkou. Podporovala hnutie za občianske práva. Po smrti manžela v roku 1945 začala svoju kariéru ako autorka, rečníčka a hovorkyňa za ľudské práva. Stala sa novým vzorom prvej dámy. Prezident Harry S. Truman ju nazval prvou dámou sveta na počesť jej mnohých ciest, na ktorých pomáhala presadzovať ľudské práva.

Rooseveltová počas svojho života získala 35 čestných titulov.

Skorý život a rodina

Eleanor Rooseveltová sa narodila v New Yorku do prominentnej rodiny (bola neterou prezidenta Theodora Roosevelta). Po strate rodičov v mladom veku ju vychovávala rodina a neskôr študovala v Allenswood Academy v Anglicku, kde pod vedením učiteľky Marie Souvestre rozvíjala svoje humanistické a spoločenské cítenie. V roku 1905 sa vydala za Franklina D. Roosevelta; manželstvo ju priviedlo bližšie k politike a verejnému životu.

Rola prvej dámy a verejná činnosť

Ako prvá dáma Eleanor radikálne rozšírila tradičnú úlohu tejto pozície. Bola aktívnou komentátorkou politických otázok, často verejne vystupovala, organizovala tlačové konferencie (mnohé z nich vyhradené pre ženských novinárov) a písala populárny denníkový stĺpček „My Day“, ktorým oslovovala milióny čitateľov a ovplyvňovala verejnú mienku.

Veľmi silno sa angažovala v otázkach sociálnej spravodlivosti — podporovala pracovné práva, ženy v politike a občianske práva Afroameričanov. Významným momentom bolo napríklad jej verejné zachovanie podpory pre slávny koncert Marian Anderson v Lincoln Memorial v roku 1939, keď bol Anderson odopretý priestor od Daughters of the American Revolution kvôli rasovému zákazu.

Počas a po Druhej svetovej vojne — OSN a ľudské práva

Po skončení prezidentskej kariéry manžela a po jeho smrti sa Eleanor Rooseveltová presunula do medzinárodnej diplomacie a občianskeho aktivizmu. Prezident Truman ju vymenoval za americkú delegátku pri Organizácii Spojených národov. V tejto funkcii zohrala kľúčovú úlohu v práci Komisie OSN pre ľudské práva, ktorá pripravila návrh Všeobecnej deklarácie ľudských práv — dokumentu prijatého Valným zhromaždením OSN v roku 1948, ktorý sa stal základom moderného medzinárodného chápania práv človeka.

Písanie, rečníctvo a neskoršie roky

Eleanor bola plodná autorka a častá rečníčka; okrem stĺpčeka „My Day“ písala knihy, eseje a články, v ktorých vzdorovala diskriminácii a presadzovala sociálnu rovnosť. Po celý život cestovala, prednášala a lobovala za lepšie postavenie žien, práva menšín a sociálnu bezpečnosť. Zomrela 7. novembra 1962, pričom jej činnosť zanechala dlhodobý vplyv na americkú i svetovú politiku.

Dedičstvo

  • Reforma úlohy prvej dámy: Eleanor transformovala očakávania od tejto funkcie — z bývalej spoločenskej hostiteľky sa stala aktívna politická aktérka.
  • Ľudské práva: Je považovaná za jednu z najdôležitejších osobností pri formovaní povojnovej globálnej agendy ľudských práv.
  • Vplyv na ženy a aktivizmus: Inšpirovala generácie ženám k verejnému angažovaniu sa a politickému pôsobeniu.
  • Pamiatky a ocenenia: Mnohé inštitúcie, školy a nadácie nesú jej meno; odborné štúdie a kultúrne pripomienky zachovávajú jej dedičstvo.

Eleanor Rooseveltová zostáva jednou z najvplyvnejších žien 20. storočia — svojou prácou posilnila postavenie ľudských práv v medzinárodnom práve, zmenila očakávania voči politickým manželkám a zasadzovala sa za tých, ktorí nemali hlas.