John Henry "Bonzo" Bonham (31. mája 1948 - 25. septembra 1980) bol anglický rockový bubeník. Najviac sa preslávil ako člen londýnskej hardrockovej skupiny Led Zeppelin. Bonham je považovaný za jedného z najlepších rockových bubeníkov všetkých čias.
Kariéra Johna Bonhama sa začala v roku 1967, keď sa pripojil ku skupine Band of Joy so spevákom Robertom Plantom. Po určitom úspechu sa skupina rozpadla. Približne v tom istom čase sa rozpadla aj ďalšia skupina The Yardbirds. Krátko na to sa Jimmy Page, hlavný gitarista skupiny Yardbirds, rozhodol založiť novú skupinu. V tejto novej skupine s názvom Led Zeppelin hral Plant na spev, John Paul Jones na basgitaru a klávesy, Bonham na bicie a Page na gitaru.
Raná život a formovanie štýlu
John Bonham sa narodil v meste Redditch v hrabstve Worcestershire. Bicie sa učil od útleho veku; svoju prvú zostavu si postavil z rôznych kúskov nábytku a plechov. Rýchlo si vybudoval povesť silného, energetického hráča s výnimočným citom pre groove a rytmus. Jeho štýl bol zároveň technický aj emotívny — silné údery doplnené rýchlymi ruličkami a originálnym cítením času.
Charakteristické znaky hry a technika
Bonham bol známy pre svoju mohutnú zvukovú stopu: hlboký basový bubon, silné zásahy do snare a výrazné, priesvitné činelové pasáže. Medzi jeho typické prvky patrili:
- Silný „pohľad“ na groove: schopnosť kombinovať ťažkú silu s perfetknou precíznosťou a swingom.
- Inovatívne použitie dynamiky: meniť intenzitu hry v rámci jedného songu tak, aby vytvoril dramatický kontrast.
- Slávne sóla: dlhé improvizované pasáže, z ktorých najznámejšie je „Moby Dick“ — skladba, v ktorej často predvádzal viacminútové sóla počas koncertov.
- Špeciálne nahrávacie techniky: pre piesne ako „When the Levee Breaks“ vznikol legendárny bicí zvuk nahrávaním v otvorenej miestnosti s použitím vzdialených mikrofónov a kompresie — výsledkom bol gigantický a „dýchajúci“ bubnový zvuk, ktorý ovplyvnil celé generácie nahrávacích inžinierov a bubeníkov.
Významné nahrávky a výkon v Led Zeppelin
S Led Zeppelin Bonham prispel svojou energiou k nahrávkam, ktoré sa stali klasikou rocku. Medzi najvýraznejšie patrí:
- Good Times Bad Times — krátky, ale technicky náročný úvod, ktorý okamžite ukázal Bonhamovu silu a presnosť.
- Moby Dick — prezentuje jeho sólové schopnosti a improvizačnú vytrvalosť pri živých vystúpeniach.
- When the Levee Breaks — príklad ikonického zvuku bicích a atmosféry, ktorá výrazne poznačila rockovú produkciu.
Výbava
Bonham najčastejšie používal súpravu značky Ludwig so zväčšeným basovým bubnom, ktorá prispela k jeho charakteristickému silnému zvuku. Činely a laditeľnosť boli tiež dôležitou súčasťou jeho zvuku; pri nahrávkach sa často používali rôzne konfigurácie a špecifické mikrofonické usporiadania, ktoré dodali výslednému záznamu unikátnu hĺbku.
Smrť a odkaz
John Bonham zomrel 25. septembra 1980 vo veku 32 rokov po noci nadmerného požívania alkoholu. Jeho smrť mala za následok okamžité rozpustenie Led Zeppelin — zostávajúci členovia sa rozhodli, že bez Bonhama nebudú pokračovať. Bonhamova smrť značne ovplyvnila rockovú komunitu a vyvolala široký smútok medzi fanúšikmi aj hudobníkmi.
Jeho dedičstvo žije ďalej: mnohí bubeníci ho považujú za inšpiráciu, pravidelne sa umiestňuje v rebríčkoch najlepších bubeníkov histórie a jeho nahrávky sú študované dodnes. Jeho syn Jason Bonham sa stal taktiež bubeníkom a vystupoval ako hosť pri rôznych projektových oživeniach Led Zeppelin, vrátane slávneho reunion koncertu v roku 2007 v O2 aréne v Londýne.
Ocenenia a uznanie
Bonham a Led Zeppelin boli neskôr uvedení do Rock and Roll Hall of Fame (1995) a Johnove meno sa pravidelne objavuje v anketách a publikáciách ako jeden z najsilnejších a najvplyvnejších rockových bubeníkov. Jeho prístup k bicím — kombinácia techniky, cítenia rytmu a nefalšovanej energie — zostáva meradlom pre mnohých hudobníkov.
John Bonham zostáva ikonou rockového bicieho umenia: jeho štýl, zvuk a prístup k rytmu formovali zvuk jednej z najväčších skupín v dejinách rocku a ovplyvnili celé generácie poslucháčov i hudobníkov.