Mária Modenská (1658–1718) — anglická kráľovná, manželka Jakuba II.

Mária Modenská (1658–1718) — katolícka anglická kráľovná, manželka Jakuba II., matka kontroverzného Jakuba Františka Eduarda, ktorého pôrod spustil Slávnu revolúciu a vyhnanstvo.

Mária Modenská (Maria Beatrice Eleonora Anna Margherita Isabella d'Este; 5. október [25. september] 1658 – 7. máj [26. apríl] 1718) bola anglická, škótska a írska kráľovná ako druhá manželka kráľa Jakuba II. Pochádzala z talianskej dynastie d'Este a od mladosti bola hlboko veriaca — bola veľmi presvedčená katolíčka. V roku 1673 sa vydala za Jakuba, vojvodu z Yorku (budúceho Jakuba II.), ktorý bol mladším bratom Karola II. Mária sa osobne nezaujímala o politiku tak, ako mnohí dvorní politici; namiesto toho bola oddaná manželovi a rodine.

Manželstvo, deti a nástup napätia

Manželstvo bolo významné i z hľadiska náboženského a diplomatického — katolícke spojenie v čase, keď Anglicko preferovalo protestantskú vládu, posilnilo obavy protestantských kruhov. Mária porodila Jakubovi viacero detí; medzi tými, ktorí sa dožili dospelosti, boli Louise Mary a jakobín James Francis Edward Stuart, ktorý sa do histórie zapísal ako "Starý pretendent".

Narodenie syna a Slávna revolúcia

Narodeniu syna Jamesa Františka Eduarda pripisovali mnohí obyvateľia Anglicka veľký politický význam: obava z katolíckej následníckej línie zosilnila protivládu kráľa Jakuba II. V dôsledku toho sa rozšírili fámové teórie — známa je obvinenie, že novorodenec nebol skutočne Máriiným dieťaťom, ale že bol tajne prinesený do pôrodnice v ohrievačke (tzv. "warming-pan" aféra), aby sa zabezpečila katolícka kontinuita na tróne. Vyšetrovanie Tajnej rady (Privy Council) skončilo vyhlásením, že tieto obvinenia sú vymyslené, no škoda bola už spôsobená: narodenie syna bolo jedným z impulzov, ktoré viedli k slávnej revolúcii v roku 1688. Počas nej bol kráľ Jakub II. zosadený, a trón prebrala jeho staršia dcéra Mária spoločne s jej manželom Viliamom III.

Exil vo Francúzsku a život na dvore Ľudovíta XIV.

Po páde bolá Mária spolu s manželom a deťmi vyhnaná do Francúzska. Ako útočisko im slúžil zámok Saint-Germain-en-Laye, ktorý im daroval francúzsky kráľ Ľudovít XIV.. Tam sa vytvoril vyhnanecký jakobitský dvor — dvorania Ľudovíta XIV. prijali Máriu s úctou, hoci mnohí vnímajú Jakuba II. ako menej spoločensky príťažlivého. V exile Mária stála v centre jakobitskej komunity a jej dom bol miestom politických stretnutí, príprav a nádeje na návrat Stuartovcov na britský trón.

Neskorší život: náboženstvo, regentstvo a strata rodiny

Počas svojho pobytu vo Francúzsku sa Mária čoraz viac upínala k náboženskému životu. Po smrti manžela bola často v kontakte s náboženskými inštitúciami; veľa času trávila s mníškami v kláštore Chaillot. Keď Jakub II. v roku 1701 zomrel, jakobiti považovali za svojho kráľa jeho syna. Keďže bol mladý, kráľovná vdova Mária pôsobila ako regentka za neho až do doby, keď dosiahol vek, v ktorom mohol sám zastupovať svoje nároky na trón.

Situácia rodiny sa však v priebehu rokov zhoršila. Kvôli diplomatickým zmluvám, najmä Utrechtskej zmluve, musel byť James Francis Edward Stuart, vyhostený z Francúzska, čo zanechalo Máriu bez syna pri dvore. Princezná Louise Mary zomrela na kiahne — strata, ktorá rodinu veľmi zasiahla.

Úmrtie a pamiatka

Mária Modenská zomrela v roku 1718 na rakovinu prsníka. Vo Francúzsku na ňu v tom čase spomínali pozitívne: dvorné záznamy a súkromné svedectvá často vyzdvihovali jej osobnú zbožnosť, oddanosť rodine a trpelivosť počas dlhých rokov vyhnanstva. Jej život zostáva dôležitou kapitolou v dejinách Stuartovcov a v príbehu o náboženských a politických konfliktoch neskorého 17. storočia.

Význam v historickom kontexte

• Mária Modenská zosobňuje napätie medzi katolíckym zvykom a protestantskou politikou v Anglicku v 17. storočí.
• Narodenie jej syna poslúžilo ako katalyzátor udalostí, ktoré vyústili do Slávnej revolúcie a trvalých zmien v otázkach nástupníctva a náboženskej príslušnosti.
• Jej rola v exile a ako regentky prejakobitské nároky mala dlhodobé následky pre európsku diplomaciu a britskú politiku v nasledujúcich dekádach.

Raný život (1658 - 1673)

Mária Beatrice d'Este bola starším dieťaťom Alfonza IV., vojvodu z Modeny, a jeho manželky Laury Martinozzi. Narodila sa 5. októbra 1658 v Modene. Jej jediný súrodenec Francesco sa stal vojvodom po smrti svojho otca v roku 1662. V tomto roku sa Mária stala 4. Máriina a Francescova matka Laura bola so svojimi deťmi pevná. Pôsobila ako regentka vojvodstva, kým jej syn nedosiahol vek. Máriino vzdelanie bolo veľmi dobré. Dobre ovládala francúzštinu a taliančinu, mala znalosti latinčiny a neskôr aj angličtiny.

Mária z Modeny v roku 1685, keď sa jej manžel stal kráľom. Maľba podľa Willema Wissinga.

Otázky a odpovede

Otázka: Kto bola Mária z Modeny?

Otázka: Kedy sa vydala za Jakuba, vojvodu z Yorku?

Otázka: Ako sa volali jej dve deti?

Otázka: Kde sa Mária narodila?

Otázka: Prečo sa na ňu spomína najmä kvôli narodeniu Jakuba Františka Eduarda?

Otázka: Kde žila kráľovná vdova Mária po tom, ako bola vyhostená z Anglicka?

Otázka: Ako zomrela?

Hľadajte podľa písmena