Pápež Pontianus (Pontianus) (pápež v rokoch 230–235 n. l.) bol osemnásty pápež a oficiálny titul mu náleží ako rímsky biskup katolíckej cirkvi. Jeho pontifikát pripadol na obdobie vlády rímskeho cisára Severa, ktoré je všeobecne považované za relatívne pokojné obdobie pre kresťanov. Krátko po tom však nastala zmena: po nástupe Maximina Thraxa (Maximinus) sa postoj cisárskej moci k cirkvi sprísnil a mnohí kresťanskí vodcovia boli prenasledovaní.
Väzba, exile a smrť
V čase prenasledovaní bol Pontián zatknutý spolu s kresťanským vodcom Hippolytom a oboch cisárske úrady poslali do trestu ťažkej práce v baniach na Sardínii. Podmienky v takýchto baniach boli mimoriadne kruté a obaja čoskoro zomreli. Ich telesné pozostatky boli po uplynutí krátkeho času vrátené do Ríma a pochované v Kallistových katakombách na Appiovej ceste — podzemných priestoroch, kde sa v ranom kresťanstve hromadili hroby, kaplnky a pamätní priestory pre veriacich.
Rezignácia a jej význam
Pontián je známy aj tým, že ako prvý pápež v dejinách dobrovoľne abdikoval. Dňa 28. septembra 235 podal rezignáciu počas svojho väzenia a exilu, aby umožnil cirkvi zvoliť nového biskupa Ríma. Táto udalosť má v cirkevných dejinách zvláštny význam práve preto, že ide o prvú zaznamenanú rezignáciu pápeža; nasledovníkmi Pontiána sa stali noví biskupi menovaní po jeho abdikácii.
Vzťah k Hippolytovi a zmierenie
Hippolytus, ktorý bol predtým v rozpore s rímskou komunitou a v určitom období pôsobil ako antipope, bol zatknutý spolu s Pontiánom. Podľa tradície obaja v exile dospeli k zmiereniu a ich spoločné pochovanie sa považuje za výraz obnoveného jednotného spoločenstva Ríma. Ich spomienka sa v liturgii slávi spoločne — 13. augusta je deň pamiatky Pontiána spolu so spolubratom mučeníkom Hippolitom.
Postoj k učení Origena
Podľa niektorých raných prameňov Pontián zasahoval proti určitým učeníam kontroverzného alexandrijského mysliteľa — teológa Origena — a prijal kroky, ktoré mali obmedziť šírenie niektorých jeho myšlienok v rímskej cirkvi. Názory na presný rozsah a povahu týchto opatrení sa v prameňoch líšia, pričom konečné zhodnotenie Origena prišlo až neskôr v dejinách cirkvi.
Kult, uctievanie a pramene
Pontián je v tradícii Katolíckej cirkvi uctievaný ako mučeník a svätec. Jeho pamiatka zostáva súčasťou liturgického kalendára a hrob v Kallistových katakombách bol cieľom úcty veriacich. Informácie o jeho živote a osude čerpáme najmä z raných cirkevných chroník a zo zápisov ako je Liber Pontificalis; mnohé detaily sú však známe len v stručnej alebo fragmentárnej podobe.
Pontiánov život a jeho dobrovoľná abdikácia, exile i spoločný hrob s Hippolitom zostávajú dôležitými symbolmi raného kresťanského utrpenia, zmierenia a starostlivosti cirkvi o to, aby jej vedenie mohlo pokračovať aj v ťažkých časoch.