Britský program Uganda bol plánom poskytnúť kúsok východnej Afriky, ktorý vlastnili Briti, židovskému obyvateľstvu ako možné útočisko pre utečencov. Návrh vznikol v kontexte vlny protižidovského násilia a pogromov, najmä v Rusku, a britská vláda ho prezentovala ako jednu z núdzových možností, ako riešiť humanitárnu krízu a zároveň posilniť kontrolu nad svojimi kolóniami.

Ponuka a rokovania

Túto ponuku prvýkrát predložil britský minister pre kolónie Joseph Chamberlain sionistickej skupine vedené Theodorom Herzlom v roku 1903. Navrhol poskytnutie približne 5 000 štvorcových míľ (približne 13 000 km²) náhornej plošiny Mau v Keni, hoci v verejnom povedomí sa ponuka často pomenúva ako „Ugandský návrh“ – názov zavádzajúci, pretože navrhované územie ležalo vtedy v britskom Protektoráte východnej Afriky (a dnes v Keni), nie v dnešnom štáte Uganda.

Šiesty sionistický kongres a hlasovanie

Otázka bola predmetom intenzívnej debaty na šiestom zasadnutí sionistického kongresu v roku 1903 v Bazileji. Mnohí delegáti – najmä tí, ktorí považovali cieľom sionizmu výhradné osídlenie historickej Palestíny – ponuku odmietali ako nesúladiacu s národnými cieľmi. Iní, najmä tí z Ruska, podporovali hľadanie okamžitého útočiska pre prenasledovaných Židov.

Kongres schválil návrh poslať vyšetrovnú misiu na miesto na posúdenie jeho vhodnosti hlasovaním 295 ku 177, teda návrh prešiel, ale nešlo o jednoznačné prijatie kolónie – skôr o povolenie preskúmať ponuku.

Reakcie a následky

Navrhované riešenie vyvolalo hlboké rozpory v sionistickom hnutí. Kritici tvrdili, že akékoľvek prerušenie politiky zameranej na Palestínu by zničilo legitímne národné ciele. Z tohto rozkolu vznikla aj samostatná smernica tzv. territoriálnych hnutí (napr. organizácia vedená Israelom Zangwillom), ktoré presadzovali vytvorenie židovského domu kdekoľvek, kde to bude možné.

Po vyšetrovaní a ďalších rokovaniach, a po silnej opozícii delegátov zo strany ruských a iných sionistov, sa otázka opäť otvorila na siedmom sionistickom kongrese v roku 1905, kde bol „Ugandský plán“ nakoniec zamietnutý. Britská vláda napokon v roku 1905 ponuku stiahla.

Dlhodobý význam

  • Posilnenie zamerania na Palestínu: Pre mnohých sionistov skúsenosť potvrdila, že cieľom hnutia musí zostať historická krajina Izraela/Palestiny.
  • Polarizácia hnutia: Spory o „Ugandu“ vyvolali hlboké vnútorné trenice a viedli k formovaniu alternatívnych prúdov, ktoré sa usilovali nájsť praktické riešenia pre utečencov mimo Palestíny.
  • Humanitárny kontext: Návrh odráža naliehavosť a zúfalstvo spojené s utečeneckou krízou tej doby a britskú snahu o riešenie koloniálnych a medzinárodných problémov prostredníctvom územných ponúk.

Celkovo „Ugandský návrh“ zostáva významnou epizódou v dejinách sionizmu: ukázal napätie medzi ideologickými cieľmi a pragmatickými potrebami v čase krízy a mal vplyv na ďalší vývoj židovského národného hnutia.