Kalifornia v americkej občianskej vojne

Kalifornia sa v americkej občianskej vojne podieľala na posielaní zlata na východ, na nábore dobrovoľníkov, ktorí mali nahradiť pravidelné vojenské jednotky na západe Spojených štátov, a na udržiavaní a budovaní mnohých táborov a opevnení. Štát Kalifornia neposlal svoje jednotky na východ, ale mnohí občania cestovali na východ a pridali sa k armáde Únie. Kalifornskí dobrovoľníci viedli aj mnohé operácie proti pôvodným americkým obyvateľom v rámci štátu a na ďalších západných územiach Tichomorského departementu a Nového Mexika.

Po zlatej horúčke sa v Kalifornii usadili najmä farmári, baníci a podnikatelia zo Stredozápadu a Juhu. V štáte od jeho založenia dominovali demokrati. Južanskí demokrati sympatizovali s Konfederáciou amerických štátov, ktorá sa odtrhla, ale v štáte tvorili menšinovú skupinu. Kalifornskí podnikatelia zohrávali významnú úlohu v kalifornskej politike prostredníctvom kontroly baní, lodnej dopravy, financií a Republikánskej strany. Až do secesnej krízy však boli menšinovou stranou.

Od štátnosti po občiansku vojnu

Keď bola Kalifornia prijatá za štát na základe Kompromisu z roku 1850, Kalifornčania sa už rozhodli, že bude slobodným štátom. Ústavný konvent v roku 1849 jednomyseľne zrušil otroctvo. V dôsledku toho južania v Kongrese v roku 1850 hlasovali proti prijatiu, zatiaľ čo severania ho presadili s poukazom na 93 000 obyvateľov a obrovské bohatstvo v zlate. Severná Kalifornia, ktorú ovládali banícke, námorné a obchodné elity zo San Francisca, bola za to, aby sa stala štátom. V prezidentských voľbách v Spojených štátoch v roku 1856 dala Kalifornia svoje hlasy voličov víťazovi Jamesovi Buchananovi.

Pokusy o odtrhnutie južnej Kalifornie

Po prijatí Kalifornie do Únie sa Kalifornčania a južania podporujúci otroctvo v málo osídlenej vidieckej južnej Kalifornii v 50. rokoch 19. storočia trikrát pokúšali dosiahnuť samostatný štátny alebo územný štatút. Posledný pokus, Picov zákon z roku 1859, schválil kalifornský štátny zákonodarný zbor. Podpísal ho guvernér štátu John B. Weller a voliči v navrhovanom teritóriu Colorado ho drvivou väčšinou schválili. Návrh bol poslaný do Washingtonu, D.C., pričom jeho silným zástancom bol senátor Milton Latham. Avšak kríza spojená s odčlenením po zvolení Abrahama Lincolna v roku 1860 viedla k tomu, že sa o návrhu nikdy nehlasovalo.

V roku 1860 získal Lincoln 38 733 hlasov voličov, čo bolo len 32 % z celkového počtu hlasov. Stačilo to však na získanie všetkých štyroch kalifornských hlasov voliteľov.

Dobrovoľníci z Kalifornie povolaní

24. júla 1861 vyzval minister vojny guvernéra Kalifornie, aby sa prihlásil ako dobrovoľník na stráženie pozemnej poštovej trasy z Carson City do Salt Lake City. Mali tiež strážiť pevnosť Laramie. Pôvodná výzva sa týkala piatich rôt jazdectva a jedného pluku pechoty. Dňa 14. augusta boli vyžiadané ďalšie štyri pluky pechoty a jeden pluk jazdectva. Mali sa hlásiť u generála Edwina Vose Sumnera. Títo dobrovoľníci nahradili pravidelné jednotky presunuté na východ pred koncom roka 1861. Kalifornia sa počas občianskej vojny bude musieť chrániť vlastnými silami.

Boj o Kaliforniu

O kalifornské zlato stála Únia aj Konfederácia. Ulysses S. Grant raz povedal: "Neviem, čo by sme robili v tejto veľkej národnej núdzi, keby nebolo zlata z Kalifornie." Konfederácia tiež potrebovala prístavy, ktoré neboli blokované námorníctvom Únie. Ak by sa im podarilo získať kontrolu nad južnou Kaliforniou, poskytlo by im to prístavy, ktoré veľmi potrebovali. V južnej Kalifornii žilo množstvo južanov, ktorí sa do Kalifornie presťahovali počas zlatej horúčky. Hoci boli v menšine, chceli, aby sa Južná Kalifornia oddelila od Únie a pripojila sa ku konfederačným štátom. Severná Kalifornia bola v tom čase veľmi prounijná. V južnej Kalifornii bolo zorganizovaných niekoľko prokonfederačných skupín. Medzi ne patrili Losangeleské jazdecké pušky a pobočky Rytierov zlatého kruhu, tajnej prootrockej organizácie.

Prounijné štátne milície a jednotky Únie využívali v Kalifornii niekoľko pevností a táborov. Jedným z najznámejších je ostrov Alcatraz. Predtým, ako sa stal federálnou väznicou, bol to zajatecký tábor pre väzňov Konfederácie. Poslednou stále stojacou vojenskou pevnosťou sú kasárne Drum Barracks. Bola veliteľstvom armády Únie v južnej Kalifornii a na území Arizony.

Otázky a odpovede

Otázka: Akú úlohu zohrala Kalifornia v americkej občianskej vojne?


Odpoveď: Kalifornia sa podieľala na posielaní zlata na východ, na nábore dobrovoľných vojakov, ktorí mali nahradiť pravidelné armádne jednotky na západe Spojených štátov, a na udržiavaní a budovaní mnohých táborov a opevnení. Štát Kalifornia neposlal svoje jednotky na východ, ale mnohí občania cestovali na východ a pridali sa k armáde Únie. Kalifornskí dobrovoľníci viedli aj mnohé operácie proti pôvodným obyvateľom Ameriky v rámci štátu a iných západných území.

Otázka: Kto predovšetkým osídľoval Kaliforniu po zlatej horúčke?


Odpoveď: Po zlatej horúčke osídľovali Kaliforniu predovšetkým farmári, baníci a podnikatelia zo Stredozápadu a Juhu.

Otázka: Ktorá politická strana dominovala Kalifornii od jej založenia?


Odpoveď: V štáte od jeho založenia dominovali demokrati.

Otázka: Ako sympatizovali južanskí demokrati počas secesie?


Odpoveď: Južanskí demokrati sympatizovali s Konfederáciou amerických štátov, ktorá sa odtrhla, ale v štáte boli menšinovou skupinou.

Otázka: Akú úlohu zohrávali kalifornskí podnikatelia v politike?


Odpoveď: Kalifornskí podnikatelia zohrávali významnú úlohu v kalifornskej politike prostredníctvom kontroly baní, lodnej dopravy, financií a Republikánskej strany. Až do secesnej krízy však boli menšinovou stranou.

Otázka: Ako reagovali Kalifornčania na krízu spojenú so secesiou?


Odpoveď: Počas secesnej krízy kalifornskí podnikatelia zvýšili svoju kontrolu nad baňami, lodnou dopravou, financiami a Republikánskou stranou, vďaka čomu sa na určitý čas stali väčšinovou stranou.

AlegsaOnline.com - 2020 / 2023 - License CC3