Švajčiarsko je rozdelené na 26 samosprávnych oblastí nazývaných kantóny. Kantón možno prirovnať k štátu v Spojených štátoch — má vlastnú ústavu, vládu, zákony a značný priestor samostatného rozhodovania, hoci je súčasťou federácie.

Krátka história

V minulosti mal každý kantón veľkú mieru suverenity: mal vlastnú armádu a vlastnú menu (peniaze), samostatne uskutočňoval zahranično-politické styky a spravoval vnútorné záležitosti. Keď sa po konfliktoch začiatkom 19. storočia konsolidovala situácia, prešiel štátny útvar výraznou zmenou. Po občianskej vojne (Sonderbundskej vojne) v roku 1847 prijalo Švajčiarsko v roku 1848 novú federálnu ústavu, ktorá položila základy modernej Švajčiarskej konfederácie a znížila niektoré výsady kantónov v prospech centrálnej úrovne.

Zakladajúce a najnovší kantón

Kantóny Uri, Schwyz a Unterwalden (Unterwalden historicky zahŕňa dve časti: Nidwalden a Obwalden) sa často označujú ako Urkantóny — ide o pôvodné členy konfederácie od roku 1291. Postupne sa k nim pridávali ďalšie kantóny. Najnovším kantónom je Jura, ktorý sa v roku 1978 odčlenil od kantónu Bern po sérii politických a etnických sporov a stal sa samostatným kantónom.

Právomoci a autonómia (federalizmus)

Švajčiarsky systém je založený na silnom federalizme. To znamená, že veľká časť verejnej správy je v rukách kantónov a obcí. V praxi to znamená:

  • Každý kantón má vlastnú ústavu — ústava kantónu je najvyšším zákonom na jeho území po ústave federálnej.
  • Kantóny majú vlastné vlády (výkonná moc), parlamenty (zákonodarná moc) a súdy (sudná moc).
  • V mnohých oblastiach federálny zákon stanoví len všeobecné princípy; kantóny potom prijímajú podrobné pravidlá a realizujú ich podľa miestnych potrieb — napr. školstvo, verejné zdravotníctvo, polícia a hospodárska podpora.
  • Kantóny majú významné daňové právomoci — stanovujú sadzby daní a často vedú konkurenčnú politiku pri prilákaní firiem a bohatších obyvateľov.

Rôznorodosť v praxi

Rozdiely medzi kantónmi sú výrazné. Napríklad:

  • Existuje 26 rôznych školských systémov — dĺžka povinnej školskej dochádzky, štruktúra nižších a stredných škôl a pravidlá pre učňovské vzdelávanie sa môžu líšiť.
  • Rovnako sa líši uplatňovanie trestných a správnych zákonov. Napríklad otázka drogovej politiky: zneužívanie drog je federálny trestný čin, trest môže byť väčšinou od pokuty až po odňatie slobody, ale samotná konzumácia (na rozdiel od obchodovania alebo distribúcie) nemusí byť vždy postihovaná — v praxi každý kantón reaguje inak, čo vedie k výrazným regionálnym rozdielom (v jednom kantóne môže byť fajčenie marihuany znamenať pokutu, v inom trest odňatia slobody).
  • Polícia a základné poriadkové zložky sú prevažne kantonálne; to tiež prináša odlišné postupy a priority medzi kantónmi.

Špeciálne prípady: polokantóny

Sú štyri historické prípady rozdelenia niektorých kantónov, čo má dopad na federálnu reprezentáciu. Kantóny Basel-Stadt, Basel-Landschaft, Appenzell Innerrhoden, Appenzell Ausserrhoden, Obwalden a Nidwalden sú často označované ako polokantóny. Z historických dôvodov majú v niektorých celoštátnych inštitúciách odlišné zastúpenie — napríklad v Rade štátov (Ständerat), ktorá predstavuje kantóny v spolkovej legislatíve, majú polokantóny len jeden mandát namiesto dvoch. V ostatných aspektoch sú ich právomoci rovnaké ako u plných kantónov.

Jazyky a kultúrne rozdiely

Veľká časť kantónov sa riadi aj jazykovými a kultúrnymi tradíciami. Oficiálne jazyky kantónov zahŕňajú najmä nemčinu, francúzštinu, taliančinu a romanshčinu. Niektoré kantóny sú dvoj- alebo viacjazyčné, čo ovplyvňuje školstvo, administratívu a verejnú komunikáciu.

Reprezentácia vo federálnych orgánoch

V spolkovej úrovni majú kantóny zastúpenie v dvoch komorách parlamentu:

  • Rada národov (Nationalrat) — zastúpenie podľa počtu obyvateľov; počet mandátov kantónu teda závisí od jeho populácie.
  • Rada štátov (Ständerat) — slúži na reprezentáciu kantónov; štandardne každý kantón má dva hlasy, polokantóny majú jeden.

Úloha pri obrane a neutralite

Historicky mali kantóny vlastné milície; dnes je ozbrojená sila federálna (systém milície zostal), avšak koordinácia a povinnosti vo veciach obrany sú upravené na federálnej úrovni. Švajčiarsko je známe svojou neutralitou, ktorú spolková úroveň reprezentuje v zahraničnej politike.

Zhrnutie

Kantóny tvoria jadro švajčiarskeho štátneho usporiadania: kombinujú výraznú miestnu samosprávu a autonómiu s federálnou organizáciou štátu. Táto rovnováha vedie k bohatstvu regionálnych odlišností — v právach, jazyku, školstve, daniach a každodennom živote obyvateľov — a súčasne k federálnej súdržnosti v základných otázkach štátneho fungovania.