Chorvátske oslobodzovacie hnutie (chorvátsky: Hrvatski oslobodilački pokret, HOP) je menšia krajne pravicová politická strana v Chorvátsku. HOP založili Chorváti v exile po druhej svetovej vojne ako pokračovateľ a reorganizáciu zvyškov hnutí spojených s Ustaše. Ustaše bolo hnutie s nacionalistickými myšlienkami a s fašistickými tendenciami, ktoré počas vojny spravovalo samostatnú chorvátsku štátnu formáciu a podieľalo sa na zločinoch proti civilnému obyvateľstvu vrátane prenasledovania národnostných a náboženských menšín. Po konflikte došlo v exilových kruhoch k vnútorným sporom o vedenie a smerovanie hnutia.
Pôvod a založenie
V roku 1956 Ante Pavelić v Buenos Aires založil Chorvátske oslobodzovacie hnutie s cieľom zlúčiť alebo prevziať kontrolu nad pôvodnou organizáciou Ustaše v exile. HOP vzniklo v kontexte studenej vojny a rozsiahleho chorvátskeho emigrantského hnutia, ktoré sa usilovalo o obnovenie chorvátskej štátnosti nezávislej od Juhoslávie. Založenie HOP bolo súčasťou snahy niektorých vedúcich exilových predstaviteľov o zachovanie ideologického odkazu Ustaše a o organizovanú politickú činnosť medzi emigrantmi.
Ideológia a ciele
Ideologicky HOP zdedilo značnú časť nacionalistických a autoritárnych prvkov zo svojej predchodkyne. Organizácia sa profilovala okolo chorvátskeho nacionalizmu, historickej úcty k obdobiu nezávislého štátu v rokoch 1941–1945 a v niektorých prípadoch aj rehabilitácie jeho vedúcich predstaviteľov. V dôsledku tychto koreňov je HOP všeobecne vnímané za nástupcu Ustaše a je často prepojené s ideami, ktoré sú v modernom demokratickom kontexte považované za extrémistické alebo fašistické. V rôznych obdobiach hnutie využívalo politickú propagandu, vydávanie tlače a organizovanie stretnutí medzi emigrantmi.
Činnosť po rozpade Juhoslávie
Začiatkom 90. rokov sa štát Juhoslávia rozpadol a jeho časti sa stali nezávislými republikami. V tomto období sa mnohé skupiny v exilových diasporách pokúsili vrátiť sa do novovznikajúcich štátov a získať politický vplyv. V roku 1991 sa HOP presťahovala do Záhrebu a organizácia bola zaregistrovaná ako politická strana. HOP sa snažila o oficiálnu politickú činnosť v Chorvátsku, avšak jej vplyv zostal marginálny a strana neprešla do širšieho politického mainstreamu. V niektorých prípadoch sa členovia alebo sympatizanti HOP zapájali do kultúrnych a pamätných aktivít, ktoré vyvolávali kontroverzie kvôli interpretácii dejín druhej svetovej vojny.
Kontroverzie a verejné vnímanie
V roku 1997 sa HOP dostala do širšieho povedomia verejnosti tým, že v kostole svätého Dominika v Splite slúžila zádušnú omšu za vodcu Ustaše Pavelića. Tento akt vyvolal silné kritiky zo strany verejnosti, médií a politických predstaviteľov a opätovne otvoril diskusiu o tom, ako sa v Chorvátsku narába s kontroverznou minulosťou a s verejnými prejavmi úcty k postavám spojeným s režimom, ktorý sa podieľal na vojnových zločinoch. Podobné udalosti často viedli k právnym, politickým a spoločenským reakciám vrátane vyzývania na zákaz symboliky a prejavov propagujúcich totalitné ideológie.
Súčasný stav a význam
HOP zostáva v chorvátskej politike marginálnou skupinou s obmedzeným voličským základom. Prevažná väčšina chorvátskych politických síl a širšia verejnosť odsudzuje extrémistické prejavy a heroizáciu totalitných ideológií. Odborníci na extrémizmus a historici upozorňujú na potrebu kritickej reflexie historických udalostí a na dôležitosť právnych a vzdelávacích prostriedkov na prevenciu šírenia nenávistnej ideológie.
Význam pre spoločnosť: Diskusia o HOP a o odkaze Ustaše poukazuje na širší problém zmierenia sa s minulosťou v postkonfliktných spoločnostiach. Rovnako zdôrazňuje potrebu dôkladného historického bádania, verejného vzdelávania a právnych mechanizmov na ochranu demokratických hodnôt a ľudských práv.