Alfred, Lord Tennyson

Červený v zuboch a pazúroch

In Memoriam A.H.H. bola Tennysonova báseň, ktorú napísal na pamiatku svojho najlepšieho priateľa Arthura Hallama. Hallam bol jeho spolužiakom a básnikom na Trinity College v Cambridgei. Bol zasnúbený s Tennysonovou sestrou, ale zomrel na krvácanie do mozgu skôr, ako sa stihli vziať.

Báseň bola publikovaná po tom, čo Tennyson prečítal knihu Roberta Chambersa, ktorá podporovala evolúciu. Fundamentalistická myšlienka neomylnosti Biblie bola v rozpore s vedou. Tennyson vyjadril ťažkosti, ktoré evolúcia spôsobila viere v "pravdy, ktoré sa nikdy nedajú dokázať".

Báseň je príliš dlhá na to, aby sme ju citovali celú, ale ukazuje, ako uvažoval o živom svete:

Sú teda Boh a príroda v spore,

Že príroda požičiava takéto zlé sny?

Zdá sa, že je taká opatrná,

Taká ľahostajná k slobodnému životu;

Že som, vzhľadom na všade

Jej tajný význam v jej skutkoch,

A zistil, že z päťdesiatich semien

Často prináša len jednu.

Často citovaná veta sa nachádza hneď potom, v časti 56. Týka sa ľudstva:

Kto veril Bohu, bol naozaj láska

A láska je posledným zákonom stvorenia

Hoci príroda, červená v zuboch a pazúroch

s roklinou, kričal proti svojej viere.

Fráza Príroda s červenými zubami a pazúrmi sa ujala ako metafora pre život vo všeobecnosti ešte pred vydaním Darwinovho Pôvodu druhov.

Je lepšie milovať a stratiť...

Báseň má ešte jednu, možno ešte známejšiu strofu:

Držím sa jej, nech sa deje čokoľvek;

Cítim to, keď najviac smútim;

"Je lepšie milovať a stratiť

než nikdy nemilovať.