Cuscuta (dodder) — parazitické kvitnúce rastliny: popis, výskyt a taxonómia

Cuscuta (dodder) — prehľad parazitických kvitnúcich rastlín: popis, výskyt, taxonómia, genetika a rozšírenie v miernych a tropických oblastiach sveta.

Dodder, Cuscuta, je rod asi 100-170 druhov parazitických kvitnúcich rastlín.

Nedávny genetický výskum ukázal, že je správne zaradená do čeľade ranostajovité, Convolvulaceae.

Tento rod sa vyskytuje v miernych a tropických oblastiach sveta. Väčšina druhov žije v subtropických a tropických oblastiach. V chladnom miernom podnebí je rod vzácny, iba štyri druhy pochádzajú zo severnej Európy.

Popis a morfológia

Cuscuta sú väčšinou tenké, vláknité, šplhajúce alebo splietavé rastliny bez zreteľných listov a s veľmi zredukovanými chloroplastmi. Ich stonky sú často žlté, oranžové až červenkasté, niekedy biele. Listy sú redukované na drobné šupiny a rastliny tak nemajú schopnosť dlhodobo fotosyntetizovať bez hostiteľa.

Hlavným anatomickým znakom sú haustoriá — špecializované prívesky, ktoré prerastajú do pletív hostiteľa a odoberajú vodu, minerály a organické látky. Kvitnú malé až stredne veľké kvety, často v strapcoch alebo hroznách; koruna môže byť biela, žltá, ružová až fialová. Plodom je väčšinou tvrdá tobolka alebo bobuľa obsahujúca niekoľko semien, ktoré sú schopné dlho prežiť v pôde.

Životný cyklus a rozmnožovanie

• Semeno klíči v pôde a klíčok krátko žije samostatne, hľadá hosťa; ak sa nepripojí, zvyčajne zahynie.
• Po kontakte so správnym hostiteľom klíčiace stonky vyvíjajú háčkovité prísavky a haustoriá, ktoré prerastajú do tela hostiteľa.
• Mnohé druhy sa rozmnožujú semenami (generatívne), niektoré vykazujú schopnosť samoopelenia (autogamia) alebo opeľovanie hmyzom.
• Cuscuta môže tiež šíriť vírusy medzi hostiteľmi, pretože preniká do cievnych pletív rastlín.

Hostitelia a ekológia

Doddery sú väčšinou euryfágne — napádajú široké spektrum hostiteľov vrátane bylín, kríkov a niekedy i stromov. Niektoré druhy sú však špecializované na určitú skupinu rastlín. V poľnohospodárstve sú cenné škodce: napádajú plodiny ako paradajky, bôby, sója, kukuricu a mnoho ďalších, čím znižujú výnosy a kvalitu úrody.

Taxonómia a systematika

Rod Cuscuta bol tradične považovaný za samostatnú čeľaď (Cuscutaceae), ale molekulárne štúdie ukázali jeho bližšie príbuzenské väzby s čeľadou Convolvulaceae (ranostajovité). Moderné klasifikácie preto zaradili Cuscuta do Convolvulaceae, hoci morfologicky sa výrazne odlišuje od väčšiny ostatných zástupcov tejto čeľade.

Výskyt a význam

Rod je rozšírený v miernych i tropických oblastiach — najviac druhov sa nachádza v subtropických a tropických oblastiach. V miernom pásme sú niektoré druhy bežnejšie: v Európe sa vyskytujú len niektoré druhy (napr. Cuscuta europaea, C. epithymum), zatiaľ čo v tropoch a subtropoch je rod bohatší.

Ekonomický dopad môže byť značný, pretože dodder znižuje úrodu a slúži ako rezervoár vírusových chorôb rastlín. Na druhej strane, niektoré druhy sú predmetom botanického výskumu kvôli svojmu jedinečnému parazitickému životnému štýlu a redukovanej anatómii.

Ochrana a regulácia

• Prevencia: používanie čistého poľnohospodárskeho materiálu a osiva bez semien Cuscuta.
• Mechanické odstránenie: ručné likvidovanie a spaľovanie napadnutých rastlín — účinné pri menšom rozsahu.
• Chemická kontrola: selektívne herbicídy môžu byť účinné, avšak aplikácia musí byť správne načasovaná a bezpečná pre plodiny.
• Agrotechnické opatrenia: pravidelná rotácia plodín, odstraňovanie burín a znižovanie šírenia semien.

Pozoruhodné druhy

Medzi dobre známe druhy patrí Cuscuta campestris (polnohospodársky škodca), Cuscuta pentagona a Cuscuta europaea. Niektoré tropické druhy, napríklad Cuscuta reflexa, sú známe svojou agresívnou parazitáciou na kríkoch a stromoch.

Záver

Cuscuta predstavuje zaujímavú a ekologicky dôležitú skupinu parazitických rastlín s výraznými morfologickými a biologickými adaptáciami na parazitizmus. Hoci sú pre poľnohospodárstvo problémom, ich štúdium prispieva k pochopeniu evolúcie parazitizmu, rastlinných interakcií a možností kontroly škodcov.

Vzhľad

Dodder sa dá rozpoznať podľa tenkých stoniek. Vyzerajú bezlisté, s listami zmenšenými na drobné šupinky.

Od polovice leta do začiatku jesene môže vinič produkovať malé plody, ktoré majú rovnakú farbu ako vinič a sú veľké asi ako obyčajný hrášok. Má veľmi nízke množstvo chlorofylu; niektoré druhy, ako napríklad Cuscuta reflexa, môžu mierne fotosyntetizovať. Iné, ako napríklad C. europaea, sú z hľadiska výživy úplne závislé od hostiteľských rastlín.

Farba kvetov dodderu sa pohybuje od bielej cez ružovú až po žltú a krémovú. Niektoré kvitnú začiatkom leta, iné neskôr, v závislosti od druhu. Semená sú drobné a produkujú sa vo veľkom množstve. Majú tvrdý obal a v pôde môžu prežiť 5 až 10 rokov alebo aj viac.

Cuscuta europaea v kvete

Životný návyk

Semená pŕhľavy klíčia na povrchu pôdy alebo v jej blízkosti. Klíčenie prebieha bez hostiteľa, ale semenáčik musí rýchlo dosiahnuť zelenú rastlinu. Dodder rastie smerom k vôni blízkych rastlín.

Ak sa rastlina nedosiahne do 5 až 10 dní od vyklíčenia, semenáčik dodderu odumrie. Pred dosiahnutím hostiteľskej rastliny je dodder, podobne ako iné rastliny, odkázaný na zásoby potravy v zárodku; listene sú veľmi malé.

Cuscuta na akácii v Pandžábe, Pakistan

Otázky a odpovede

Otázka: Koľko druhov dodderov existuje?

Otázka: Aký druh rastliny je Dodder?

Otázka: Kde sa vyskytuje rod Dodder?

Otázka: Do ktorej čeľade patrí Dodder?

Otázka: Ako vzácny je rod Dodder v chladnom miernom podnebí?

Otázka: Je Dodder všeobecne známy druh rastliny?

Otázka: Čo ukázal nedávny výskum o genetickom umiestnení rodu Dodder?

Hľadajte podľa písmena