Epocha (geológia): definícia, stratigrafické členenie a epochy
Epocha v geológii: jasná definícia, stratigrafické členenie a prehľad epoch (paleocén–holocén), rozhodnutia IUGS a význam štvrtohôr — stručne a prehľadne.
Epocha v geológii je časť obdobia. Preto sa v súčasnosti kainozoikum delí na tri obdobia: paleogén, neogén a kvartér. Tie sa nakoniec členia na tieto epochy: paleocén, eocén, oligocén, miocén, pliocén, pleistocén a holocén.
Epocha je v stratigrafickej hierarchii podúrovňou obdobia (perioda) a nadúrovňou štádia (alebo veku). V prehľade stratigrafických jednotiek sa používa nasledovná orientačná hierarchia: eón (eón), éra (éra), obdobie (perioda/obdobie), epocha (epocha/serie) a štádium (vek). Epocha teda predstavuje obdobie geologického času s jednotnými charakteristikami sedimentácie, paleoekológie a často aj klimatickými znakmi.
Stratigrafické členenie kainozoika – prehľad epoch a ich veky
Prirodný vývoj po konci druhohôr (konečne 66 miliónov rokov dozadu) sa v kainozoiku tradične delí nasledovne. Uvedené hranice sú podľa medzinárodne schválených chronostratigrafických tabuliek (ICS/IUGS) a sú uvádzané v miliónoch rokov pred súčasnosťou (Ma):
- Paleocén (66,0 – 56,0 Ma) – obdobie po hromadnom vymieraní na konci kriedy. Rýchly rozvoj cicavcov a reorganizácia oceánskych a pozemských ekosystémov.
- Eocén (56,0 – 33,9 Ma) – teplejšie klímy, rozmach tropickej a subtropickej flóry a fauny, vznik moderných skupín cicavcov; koniec eocénu sprevádzal ochladenie a rast antarktického ľadového pokryvu.
- Oligocén (33,9 – 23,03 Ma) – pokračujúce ochladzovanie, expanzia trávnatých biotopov, rozvoj prispôsobení k otvoreným prostrediam.
- Miocén (23,03 – 5,333 Ma) – výrazný rozvoj trávnatých ekosystémov a veľkých bylinožravcov, zmeny v oceánskej cirkulácii a tektonike ovplyvňujúce klímu.
- Pliocén (5,333 – 2,58 Ma) – prechodné ochladenie, šírenie roľníckych biotopov, dôležité zmeny v rozšírení hominínov v neskorších častiach pre-paleogénu/priblíženie k pleistocénnym podmienkam.
- Pleistocén (2,58 – 0,0117 Ma) – doba výrazných glaciálnych a interglaciálnych cyklov; výrazné zmeny v distribúcii rastlín a zvierat vrátane migrácií a vymieraní.
- Holocén (0,0117 Ma – súčasnosť) – postglaciálne stabilnejšie a teplejšie obdobie, v ktorom sa rozvinula ľudská civilizácia; často sa v súčasnosti diskutuje o tom, či ľudské aktivity spôsobili novú geologickú epohu (napr. antropocén).
Deprecated názvy a historické zmeny
V minulosti sa pre kainozoikum často používali súhrnné termíny treťohory a štvrtohory. Termín treťohory je dnes považovaný za zastaraný („deprecated“) a jeho používanie sa postupne nahrádza presnejšími jednotkami paleogén a neogén. Podobne názov štvrtohory historicky označoval to, čo dnes zodpovedá kvartéru, pričom o tomto členení a pomenovaniach prebiehali a prebiehajú odborné diskusie.
Kto rozhoduje o názvoch a hraniciach epoch
Rozhodnutia o oficiálnom pomenovaní geologických jednotiek, stanovení hraníc a stratotypov prijíma Medzinárodná únia geologických vied (IUGS) na základe odporúčaní Medzinárodnej komisie pre stratigrafiu (ICS). ICS vypracováva a aktualizuje Chronostratigrafickú tabuľku. Pre mnohé hranice epoch sa používajú medzinárodne schválené stratotypy (GSSP – „golden spike“), ktoré sú fyzickými úsekmami v horninách označujúcimi presnú miesto prvého výskytu určitého biostratigrafického alebo geochemického markeru.
Definície, datovanie a regionálne rozdiely
Epocha je definovaná kombináciou biostratigrafických znakov (napr. prvý/posledný výskyt určitej skupiny fosílií), magnetostratigrafie, izotopického datovania a iných geochemických markerov. Hranice môžu byť globálne (GSSP) alebo v niektorých prípadoch určené regionálnymi konvenciami. Preto sa v lokálnych stratigrafiách môžu objaviť odchýlky v názvoch a presných hraniciach, ktoré sa však snažia zosúladiť s medzinárodnou chronostratigrafiou.
Prečo sú epochy dôležité
- Umožňujú synchronizovať geologické udalosti (tektonika, klíma, vývoj života) na globálnej úrovni.
- Pomáhajú paleontológom, klimatológom a geológom porovnávať sedimentárne záznamy z rôznych oblastí sveta.
- Sú základom pre štúdium evolúcie, klimatických zmien a okolností vymieraní.
Vedecké poznanie stratigrafie sa stále vyvíja: nové dátovania, objavy fosílií a vyššie rozlíšenie geochemických záznamov môžu viesť k ďalším úpravám hraníc alebo jemnejšiemu členeniu epoch v budúcnosti.
Otázky a odpovede
Otázka: Čo je to epocha v geológii?
Odpoveď: Epocha v geológii je časť obdobia.
Otázka: Ako sa delí obdobie kainozoika?
Odpoveď: Kainozoikum sa delí na tri obdobia: paleogén, neogén a kvartér.
Otázka: Aké sú epochy kainozoika?
Odpoveď: Epochy kainozoika sú paleocén, eocén, oligocén, miocén, pliocén, pleistocén a holocén.
Otázka: Čo sú v geológii treťohory?
Odpoveď: Terciér je termín, ktorý je dnes už zastaraný, ale kedysi zahŕňal obdobie paleogénu a neogénu.
Otázka: Prečo sa posledné obdobie kainozoika nazýva štvrtohory?
Odpoveď: Posledné obdobie kainozoika sa nazýva štvrtohory, pretože termín treťohory bol zastaraný a paleogén a neogén sa museli zoskupiť.
Otázka: Kto rozhoduje o tom, ako sa majú geologické vrstvy a štádiá pomenovať?
Odpoveď: O tom, ako sa majú geologické vrstvy a štádiá pomenovať, rozhoduje Medzinárodná komisia pre stratigrafiu Medzinárodnej únie geologických vied.
Otázka: Aké je poslanie Medzinárodnej únie geologických vied?
Odpoveď: Poslaním Medzinárodnej únie geologických vied je podporovať a propagovať štúdium geologických vied uľahčovaním medzinárodnej spolupráce a výmeny informácií.
Prehľadať