Rod Wettinovcov bol dynastia nemeckých grófov, vojvodov, kurfirstov a kráľov, ktorá vládla v dnešných nemeckých štátoch Sasko a Durínsko viac ako 800 rokov. Členovia rodu Wettinovcov boli aj poľskými kráľmi a tvorili vládnuce rody Veľkej Británie, Portugalska, Bulharska, Poľska, Saska a Belgicka. Dnes už vo svojich krajinách vládnu len britská a belgická línia, ale posledný bulharský cár Simeon II. bol v rokoch 2001 až 2005 bulharským premiérom. Simeon Sasko-Kobursko-Gótsky je jediným bývalým kráľom, ktorý sa do svojej krajiny vrátil ako volený líder.

Pôvod a rozdelenie rodu

Rod Wettinovcov sa historicky spája s hrdom Wettin pri rieke Saale v oblasti dnešného Sasko-Anhaltska. Pôvodná rodina sa postupne rozrastala a získavala majetky a tituly v rámci Svätej ríše rímskej. V neskorom stredoveku a v ranom novoveku patrili Wettinovci k najvplyvnejším dynastiám v strednej Európe.

V roku 1485 sa rod rozdelil na dve hlavné vetvy – ernestinovskú a albertínsku – po známom Leipziskom delení. Ernestínska línia sa neskôr rozčlenením na mnoho menších durínskych kniežatstiev stala zdrojom viacerých štvorcových vetiev a kultúrnych centier. Albertínska línia si zachovala hlavné panstvá vo svojich rukách a z nej pochádzali aj neskorší vládcovia kráľovstva Sasko.

Politický a kultúrny význam

Wettinovci mali dôležitú úlohu v politike Svätej ríše rímskej a neskôr v dejinách Európy. Medzi najznámejších predstaviteľov patrí Friedrich Múdry (Friedrich der Weise) z rodu Wettinovcov, ktorý poskytol ochranu Martinovi Lutherovi a zohral významnú úlohu pri šírení reformácie v nemecky hovoriacich krajinách.

Ernestínske vetvy sú známe aj svojou podporou umenia, vedy a vzdelávania – mnohé drobné durínske kniežatstvá (ako napr. Sachsen-Weimar, Sachsen-Gotha a ďalšie) boli centrami barokovej a klasycistickej kultúry.

Wettinovci na európskych trónoch

  • Poľsko: Z rodu Wettinovcov pochádzali poľskí králi, najznámejšími sú August II. Silný a jeho syn August III., ktorí boli súčasne kurfirstami Saská a vládli v Poľsku v 18. storočí.
  • Veľká Británia: Vetva Saxe-Coburg and Gotha vstúpila do britskej kráľovskej rodiny sobášom princezná Victorian s princom Albertom. Ich potomkovia vládli ako králi Veľkej Británie; počas prvej svetovej vojny (1917) rodina zmenila dynastické meno na Windsor z dôvodu anti-nemeckých nálad.
  • Belgicko: Prvým belgickým kráľom sa stal Leopold I. zo Saxe-Coburg-Saalfeld v roku 1831; belgická kráľovská dynastia pochádza z tejto línie dodnes.
  • Portugalsko: Do portugalského kráľovského domu vstúpila vetva Saxe-Coburg pri sobáši Ferdinanda s kráľovnou Mariou II.; potomkovia tejto línie vládli Portugalsku až do vyhnania (1910).
  • Bulharsko: V 19. storočí sa členovia rodu Saxe-Coburg a Gotha dostali na bulharský trón — Ferdinand I. bol knieža (1887–1908) a neskôr cárom (1908–1918). Jeho vnuk Simeon II. sa stal po páde monarchie exilovým panovníkom, avšak po návrate do Bulharska pôsobil ako predseda vlády v rokoch 2001–2005.

Dedičstvo a dnešná prítomnosť

Aj keď sa väčšina územných vládcov Wettinovcov stratila s nástupom moderných štátov, rozvetvené vetvy rodu výrazne ovplyvnili dynastické prepojenia v celej Európe. Ich potomkovia s rodovým pôvodom zo Saxe-Coburg a Gotha ešte stále sedia na niekoľkých európskych trónoch (najvýraznejšie v Belgicku, a v britskej línii pod menom Windsor), a kultúrne dedičstvo Wettinovcov je badateľné v múzeách, zámkoch a univerzitách v nemecky hovoriacich oblastiach.

Rod Wettinovcov tak zostáva jednou z najdlhšie pôsobiacich a najvplyvnejších dynastií v európskych dejinách, ktorej vplyv presiahol hranice Nemecka a zasiahol vývoj monarchií po celom kontinente.