Intruzia je magma (roztavená hornina), ktorá sa vniknutím pod zemský povrch ochladí a stuhne v kontakte so staršími horninami. K intrúzii dochádza, keď sa magma dostane do slabých miest v zemskej kôre, napríklad pozdĺž zlomov, škár alebo základových rovín. Naopak, extrúzia označuje magmatické materiály, ktoré vyvŕhazujú na povrch a ochladzujú sa nad povrchom zemskej kôry. Oba typy — intruzívne aj extruzívne — patria medzi vyvreté horniny.
Vznik a procesy
Vznik intruzívnych hornín je dlhodobý proces, ktorý môže trvať desaťtisíce až milióny rokov. Po vpichnutí magmy do okolitej horniny dochádza k pomalému ochladzovaniu a kryštalizácii, pričom sa tvoria minerály. Pri pomalom chladnutí vznikajú zvyčajne väčšie, viditeľné kryštály (tzv. fázová alebo zrnitosť phaneritická), na rozdiel od rýchlo chladnúcich extruzívnych hornín, ktoré majú drobnozrnné až sklenné textúry.
Pri styku magmatickej hmoty so staršími horninami často vzniká kontaktná metamorfóza a vznikajú charakteristické znaky ako rozhrania s ochladenou "chilled margin", xenolithe (odlomené úlomky okolitej horniny), a minerálne zonácie. Emplacment intruzívnej hmoty môže prebiehať rôznymi mechanizmami: injekciou do trhlín, diapirickým vniknutím (magma sa "vynažuje" nahor ako viskózny kupolovitý útvar), alebo magmatickým stopením podložia (stoping).
Typy intruzívnych útvarov
- Plutóny – všeobecný termín pre veľké telesá ochladnutého magmatického materiálu v zemskom plášti; sem patria aj batolity (veľmi rozsiahle, často stovky kilometrov rozlohy) a stology / stocks (menšie, vypuklé plutóny).
- Batolit (batolit) – obrovský plutón, ktorý po erozii môže tvoriť jadro pohoria; mnohé pohoria, napríklad Sierra Nevada v Kalifornii, sú čiastočne zložené z takýchto rozsiahlych intrúzií.
- Lakolit (laccolith) – hubovito vyklenutá intruzia uložená paralelne medzi vrstvami pôvodných hornín; vytvára lokálne vyvýšeniny povrchu.
- Lopolit (lopolith) – prívlastok pre veľké konkávne, miskovité intrúzie, ktoré sa formujú paralelne s vrstvami podložia.
- Žily (dikes, žilovité výplne) – tabulovité až stenovité, často vertikálne alebo šikmo vedené výplne, ktoré pretínajú staršie vrstvy; v texte sú označené ako žilovité výplne.
- Sily / vrstvy (sills) – tabulovité intrúzie, ktoré sa ukladjú paralelne s vrstami hostiteľských hornín (tzv. concordant intrusions).
Rozsah a expozícia
Intruzie sú veľmi rôznorodé, od masívnych batolitov pokrývajúcich rozsiahle plochy zemského povrchu po tenké žilovité výplne. Po eróziou odstránení pretiahnutých krycích vrstiev môžu byť tieto vnútorné magmatické telesá odkryté na povrchu. Takéto vyčistené jadrá pohorí sú často zložené z odolných magmatických hornín, napríklad žuly alebo jej príbuzných hornín (v texte sú spomenuté útvary žuly).
Typické minerálne zloženie a textúry
Intruzívne horniny typicky obsahujú minerály ako kremeň, živce a tmavé feromagneziové fázy; podľa zastúpenia týchto minerálov rozlišujeme napr. žulu (granit), diorit, gabro a pod. V intruzívnych teliesach sa často vytvárajú aj špecializované formy ako pegmatity (veľkoziarnisté, často bohaté na vzácne minerály a živce), ktoré sú dôležité pre vyhľadávanie vzácnych prvkov a minerálov.
Význam a rozpoznávanie
Intruzívne telesá majú veľký geologický a ekonomický význam. Sú často spojené s koncentráciami minerálnych surovín (napr. žilné cínové, drahocenné kovy, porfyrické ložiská medi a zlata). V teréne sa intruzie rozpoznávajú podľa ostrých kontaktov s okolím, prítomnosti xenolitov, zonality minerálov, textúrnej zmeny pri okraji (chilled margin) a metamorfózy susedných hornín. Geofyzikálne metódy a rádiometrické datovanie potom umožňujú určiť ich hĺbku, veľkosť a vek.
Celkovo intruzívne procesy formujú vnútornú stavbu kontinentálnej kôry, ovplyvňujú vývoj reliéfu a sú kľúčové pre pochopenie magmatizmu a geodynamiky oblasti.
Intruzívne štruktúry môžu prechádzať medzi rovinami podložia starších hornín. Prah je typ intrúzie, ktorá sa ukladá pozdĺž rovín podložia, zatiaľ čo Hrádza označuje intrúziu, ktorá sa pohybuje smerom nahor a presekáva staršie vrstvy.
