V geológii je prah plochá doskovitá intruzia. Ako roztavená magma sa tlačí medzi staršie vrstvy hornín. Staršie horniny môžu byť sedimentárne horniny, vrstvy sopečnej lávy alebo tufu alebo metamorfované horniny.

Na rozdiel od hrádzí prah neprerezáva už existujúce horniny. Prahy sú napájané hrádzami, pretože vznikajú z nižšieho zdroja magmy. Existujúce horniny sa musia rozštiepiť, aby sa vytvorili roviny, po ktorých sa magma pohybuje. Tieto roviny alebo oslabené oblasti umožňujú prienik tenkého listovitého telesa magmy rovnobežne s existujúcimi vrstvami. Keď sa ochladí a vykryštalizuje, vznikne potom prah.

Vznik a procesy

Prah vzniká vtedy, keď magma nájde oslabujúcu rovinu v horninovom prostredí — napríklad medzi dvoma sedimentárnymi vrstvami, pozdĺž vrstiev sopečných produktov alebo v miestach, kde sú horniny rozdrvené a pripravené k separácii. Proces zahŕňa:

  • Intrúziu magmy pozdĺž plochého alebo mierne nakloneného kontaktu.
  • Chladiaci proces od okrajov k stredu, čo často vytvára tzv. chilled margin — jemnozrnnú hranicu pri kontakte s hostiteľskou horninou.
  • Kontaktnú metamorfózu (opekanie, tzv. baked zone) v okolí prahu, kde sa minerály v okolitej hornine premenia vplyvom tepla.
  • Vznik štruktúr ako sú stĺpcovitá odlučnosť (columnar jointing), ktorá sa tvorí pri kontrakcii pri ochladzovaní, pričom stĺpce sú zvyčajne kolmé na povrch chladenia.

Typy prahov

Prahy môžu byť rôznych foriem podľa veľkosti, štruktúry a vzťahu k okolitej hornine:

  • Jednoduchý (tabular) prah — tenké, plošné teleso približne rovnomernej hrúbky.
  • Kompozitný prah — pozostáva z viacerých vrstiev magmy vnesených tesne za sebou; môže mať stratifikačné rozdiely v zrnite či zložení.
  • Transgresívny prah — prah, ktorý sa po svojom postupe postupne presúva cez vrstvy (stupeňovitý tvar, nie celkom súbežný s jednou vrstvou).
  • Laccolithický prah — keď je intrúzia dostatočne viskózna a silná, môže sa prah lokálne nadvihnúť a vytvoriť klenbu (prechod k laccolithu).
  • Podľa zloženia — bazaltické (mafické) prahy sú bežné, ale môžu existovať aj intermediárne či kyslé (granitické) prahy.

Ako prah rozlíšiť od iných intrúzií

V teréne a v skalných rezoch sa prahy dajú rozoznať podľa niekoľkých znakov:

  • Konformita s vrstvením — prah je zvyčajne rovnobežný s okolnými sedimentárnymi alebo laveovými vrstvami, na rozdiel od hrádzí, ktoré ich režú naprieč.
  • Chilled margins — jemnozrnná alebo sklovitá oblasť na kontakte s hostiteľskou horninou na oboch stranách prahu.
  • Baked zone — zmenené (opečené) minerály v bezprostrednom okolí prahu v dôsledku tepla pri vniku magmy.
  • Stratigrafické sledovanie — ak sa dá sledovať kontinuita telesa medzi vrstvami bez prerušení, ide často o prah.
  • Xenolitické obsahy — úlomky hostiteľskej horniny v prahu, ktoré môžu byť pri vstupe začlenené.

Význam a príklady

Prahy majú praktický i vedecký význam:

  • Slúžia ako záznam pre štúdium magmatických procesov pri nízkom koeficiente rozpínania a šírenia magmy medzi vrstvami.
  • V teréne môžu pôsobiť ako odolné krídla proti erózii — prahy z tvrdých lávových zložiek môžu formovať útesy, platne a vyvýšené členité tvary (tzv. inverted relief).
  • Majú ekonomický význam ako zdroje stavebného materiálu (trap, diabas) alebo ako lokálne centrá pre mineralizáciu a rudné telesá.

Medzi známe príklady patria rozsiahle sillové komplexy vo viacerých oblastiach sveta (napr. niektoré časti britských ostrovov alebo pobrežia východného USA), ktoré tvoria značnú časť lokálnej geologickej stavby.

Krátke zhrnutie

Prahy sú listovité, zvyčajne koncordantné magmatické intrúzie, ktoré sa šíria medzi existujúcimi vrstvami hornín. Ich identifikácia vychádza z rovinného súbehu s vrstvením, chilled margines, baked zones a špecifických štrukturálnych znakov. Rozdiel medzi prahom a hrádzou (díkou) je predovšetkým v tom, že hrádza preráža vrstvy, zatiaľ čo prah sa im prispôsobuje.