Islamský štát v Iraku a Levante (ISIL) alebo Islamský štát v Iraku a Sýrii (ISIS) alebo Islamský štát (IS) je sunnitská džihádistická militantná skupina, ktorá sa v arabčine často označuje pejoratívnym názvom "Dáiš". Pôsobila a pôsobí v rôznych častiach sveta, vrátane Líbyi, Nigérii, Sýrii a častí severného Iraku. IS je ovplyvnená wahhábistickou verziou islamu, presadzuje prísny fundamentalistický výklad šaría a pre územia pod svojou kontrolou si nárokovala štatút nezávislého štátu. Skupina je ostro proti šiitizmu a označuje sa za explicitne nepriateľskú voči šiitským komunitám.
Vznik a vývoj
Skupina vznikla počas chaosu spôsobeného vojnou v Iraku a v 2004 sa časť jej členov pripojila k al-Káide. V priebehu rokov sa ISIL skladala z rôznych povstaleckých brigád a militantných buniek, ktoré sa reorganizovali a zjednotili pod jedným vedením. Jej pôvodným cieľom bolo vytvoriť kalifát v prevažne sunnitských oblastiach Iraku, neskôr sa expanzia rozšírila aj do Sýrie počas občianskej vojny. Vo februári 2014, po osemmesačnom boji o moc, Al-Káida prerušila väzby s ISIL a obe organizácie sa definitívne rozišli.
Proklamácia chalífátu a vrchol moci
29. júna 2014 IS' vedenie vyhlásilo vznik chalífátu a jeho vodca Abu Bakr al-Baghdadi sa nechal vyhlasovať za kalifa. V nasledujúcich mesiacoch skupina získala rozsiahle územia v Iraku a Sýrii, ovládala mestá, infraštruktúru a zdroje vrátane ropného priemyslu na miestnej úrovni. Dosiahla medzinárodný prelom vďaka brutálnym verejným exekúciám, teroristickým útokom a rozsiahlej propagande online, čím pritiahla tisíce zahraničných dobrovoľníkov.
Ideológia
IS vyznáva extrémnu formu salafisticko-džihádistickej ideológie, kombinujúcu:
- literalistický a výlučný výklad islamských textov,
- takfir — označovanie iných moslimov (najmä šiítov) za neveriacich a oprávňovanie násilia proti nim,
- milenarizmus — apokalyptické očakávania veľkých spoločenských zmien a blížiaceho sa konca sveta,
- patriarchálne a represívne pravidlá voči ženám vrátane nútených sobášov a otroctva, ktoré skupina používala pri verbovaní a kontrolovaní populácie.
Metódy, taktiky a zločiny
IS používal kombináciu konvenčných vojenských metód, guerillového boja a teroristických útokov. Známe sú masové popravy, etnické čistky, nútené presídľovanie, únosy a sexuálne otroctvo, ničenie kultúrneho dedičstva (pamiatok a múzeí) a systematické rabovanie. Podľa niektorých medzinárodných organizácií boli činy IS voči jazídom a ďalším skupinám klasifikované ako genocída a zločiny proti ľudskosti.
Financovanie a logistika
Hlavné zdroje príjmov skupiny zahŕňali:
- príjmy z predaja ropy a kontroly rafinérií,
- výbery daní, poplatkov a vydieranie na územiach pod kontrolou,
- krádeže a predaj zabaveného majetku a starožitností,
- výpalné a výkupné za rukojemníkov,
- príspevky a nezákonné finančné toky cez siete atentátnikov a podporovateľov.
Pôsobenie vo svete a frakcie
Okrem centrálneho jadra v Iraku a Sýrii sa ideológia a značky IS rozšírili do viacerých regiónov. Niektoré z významných pobočiek a sympatizantov zahŕňajú skupiny v Nigérii (frakcie spojené s Boko Haram/ISWAP), v Líbyi, v provincie Sinaj v Egypte a v Afganistane/Pákistane (IS Khorasan). Skupina koordinovala aj teroristické útoky v Európe, Ázii a Afrike prostredníctvom buď priamych operátorov, alebo inšpirovaných jednotlivcov.
Medzinárodná reakcia a ústup
Medzinárodné spoločenstvo zareagovalo rozsiahlymi vojenskými, bezpečnostnými a humanitárnymi opatreniami. Vznikla koalícia vedená Spojenými štátmi, ktorá spolu s miestnymi ozbrojenými silami (kurdské sily, iracká armáda, sýrske demokratické sily) postupne odstraňovala kontrolu IS nad mestami. V rokoch 2015–2019 došlo k stratám územia a v marci 2019 bolo posledné významné územné útočisko IS v Sýrii (Baghúz) dobyté. Vedenie skupiny utrpelo ťažké straty — Abu Bakr al-Baghdadi zomrel pri americkom zásahu v roku 2019; neskorší nástupcovia boli tiež zabití alebo zneškodnení.
Súčasný stav a riziká
Hoci IS už nevlastní rozsiahle územia ako na vrchole, neprestala existovať. Prešla z kontrolovania územia na partyzánsku a teroristickú činnosť: samostatné bunky, zvyšky bojovníkov, sieť sympatizantov a pobočiek v iných krajinách pokračujú v útokoch a plánovaní operácií. Hrozba radikalizácie cez internet, návrat zahraničných bojovníkov alebo utečencov z konfliktov, ako aj nestabilita v regiónoch vytvárajú podmienky pre obnovenie aktivity.
Humanitárne dôsledky a právne hodnotenie
Konflikty spôsobené pôsobením IS mali za následok státisíce obetí, milióny vysídlených a rozsiahle zničenie infraštruktúry. Viaceré štáty, medzinárodné inštitúcie a súdy vyšetrujú a stíhajú jednotlivcov zodpovedných za vojnové zločiny a terorizmus. Organizácie OSN, EÚ, NATO a mnohé krajiny považujú IS za teroristickú organizáciu a pokračujú v opatreniach na jej rozloženie a prevenciu opätovného nárastu.
Vývoj situácie zostáva dynamický: hoci vojenské porážky oslabili hierarchiu a kontrolu IS, ideologický vplyv, skryté bunky a regionálne pobočky predstavujú pokračujúcu hrozbu, ktorá si vyžaduje kombináciu bezpečnostných, politických a sociálnych riešení na dlhodobé zamedzenie návratu extrémistickej sily.
