Vojna kráľa Filipa (Metacomova vojna) bola vojna medzi pôvodnými obyvateľmi Ameriky a anglickými kolonistami. Vojna kráľa Filipa sa odohrala v rokoch 1675 až 1676 v oblasti Spojených štátov, ktorá sa dnes nazýva Nové Anglicko. Bola to jedna z najkrvavejších a najničivejších vojen v koloniálnej histórii Severnej Ameriky: bojovalo sa nielen medzi európskymi osadníkmi a indiánskymi kmeňmi, ale často aj medzi rôznymi pôvodnými skupinami, ktoré si volili rôzne strany.
Korene konfliktu siahajú do čias, keď pútnici a neskôr ďalší prisťahovalci z Anglicka prichádzali do oblasti Massachusetts do a usadzovali sa v blízkosti Indiánov. S pribúdajúcimi puritánskymi osadníkmi rástol tlak na pôdu, čo viedlo k častým sporom o vlastníctvo a využívanie zdrojov. Metacom, známy v angličtine ako „kráľ Filip“, bol vodcom jedného z kmeňov Wampanoagov Pokanoketov; jeho otec predtým uzavrel s Angličanmi zmluvu (zmluvy a dohody medzi kmeňmi a kolonistami boli častokrát nerovné a nejasné), čo ešte viac napätie zväčšovalo.
Narušenie mieru sprevádzali rastúce obavy kolonistov z vojenskej sily domorodých obyvateľov a napäté súdne a politické vzťahy. Obe strany sa navzájom obviňovali z porušovania dohôd a pripravovali sa na ozbrojený konflikt. John Wussausmon — kresťanský konvertita a obchodník — informoval Angličanov o údajnom pripravovanom spojenectve a plánoch na útok. Keď bol neskôr nájdený mŕtvy, anglické koloniálne súdy za jeho vraždu popravili troch Indiánov; tento krok ešte viac vyostril pomery a urýchlil prepuknutie vojny.
V júni 1675 Metacom zhromaždil široké spojené sily rôznych kmeňov a začal sériu útokov na puritánske osady. Konflikt sa rýchlo rozšíril po celom Novom Anglicku — boje zasiahli dnešné oblasti Massachusetts, Rhode Island, Connecticut a Maine. Koloniálne milície odpovedali protiofenzívami, často s pomocou indiánskych spojencov, a nasadzovali taktickú mobilitu, prepadové útoky a ničivý odvetný teror. Jedným z rozhodujúcich momentov bola tzv. „Great Swamp Fight“ (bitka v močaristom údolí) v decembri 1675, keď koalícia kolonistov napadla a zničila veľkú zimu indiánskeho tábora Narragansettov — útok, ktorý spôsobil veľké straty na životoch civilistov a rozhneval množstvo kmeňov.
Vojna prebiehala v podobe rýchlych prepadov, obliehaní a pustošivých odvetných ťažení; mnohé osady boli vypálené a civilnému obyvateľstvu sa nedarilo ujsť pred hladom, násilím a chorobami. Konflikt vrcholil v lete 1676, keď boli indiánske sily oslabené kombináciou kolonálnych operácií, stratégiou „spálenia“ zásob a pomocou domorodých spojencov, ktorí sa postavili na stranu Angličanov. Metacom bol zabitý v auguste 1676 — po jeho smrti kolapslo usporiadanie a odhodlanie väčšiny jeho spojencov.
Výsledkom bola pre domorodé obyvateľstvo katastrofa: tisíce Indiánov zomrelo v boji, na úteku alebo následkom chorôb a hladovania, ďalší boli zajatí a mnohí boli poslaní do otroctva do karibských kolónií. Do zajatia sa dostalo aj 500 Indiánov, z ktorých sa staliotroci. Kolonisti utrpeli tiež vysoké straty — odhady hovoria o stovkách zabitých obyvateľov a obrovských materiálnych škodách: mnohé mestá a dediny boli vyrabované alebo vypálené, hospodárstvo regiónu bolo vážne narušené.
Po vojne nasledovali dlhodobé dôsledky: posilnila sa moc anglických kolónií v regióne, urýchlilo sa rozširovanie pôdy kolonistami a znížila sa schopnosť pôvodných kmeňov brániť svoje územia a spôsob života. Spoločenské a právne vzťahy medzi kolonistami a domorodcami boli zásadne narušené; vojna tiež ukázala, že konflikty medzi Európanmi a pôvodnými obyvateľmi sa môžu zmeniť na totálne vojny s katastrofálnymi následkami pre civilné obyvateľstvo na oboch stranách.
Historický význam Vojny kráľa Filipa spočíva v jej brutalite a v tom, že zmenila demografiu a mocenské pomery v Novom Anglicku. Konflikt sa dodnes študuje ako príklad, ako koloniálna expanzia, kultúrne rozdiely, právne neprávosti a vojenské spojenectvá dokážu vyústiť do rozsiahlej a dlhotrvajúcej tragédie.
