Leptospiróza (známa aj ako Weilova choroba, horúčka canicola, horúčka canefield, horúčka nanukayami alebo sedemdňová horúčka) je bakteriálne ochorenie. Spôsobujú ju spirochéty rodu Leptospira. Táto baktéria postihuje ľudí a mnohé zvieratá vrátane cicavcov, vtákov, obojživelníkov a plazov. Prvýkrát ju opísal Adolf Weil v roku 1886. Vtedy uviedol "akútne infekčné ochorenie so zväčšením sleziny, žltačkou a zápalom obličiek". Patogén, baktérie rodu Leptospira, bol izolovaný v roku 1907 z post mortem rezu obličky.

Leptospiróza je pomerne zriedkavá bakteriálna infekcia u ľudí. Infekcia sa bežne prenáša na ľudí tak, že sa čerstvá voda kontaminovaná močom zvierat (často potkanov) dostane do kontaktu s pokožkou, očami alebo sliznicami.

Zvyčajne spôsobuje zlyhanie srdca, obličiek alebo pečene a väčšina chorých zomiera, ak nie sú urýchlene liečení. Toto ochorenie vyvoláva len malé obavy, pretože je pomerne zriedkavé.

S výnimkou tropických oblastí sa leptospiróza najčastejšie vyskytuje v mesiacoch august až september na severnej pologuli.

Čo je potrebné vedieť o prenose a rizikách

Leptospira sa udržiava v populáciách zvierat, ktoré môžu byť bez príznakov nosičmi. Hlavnými rezervoármi sú hlodavce (najmä potkany), ale baktérie môžu byť prítomné aj u domácich zvierat (psov, prasat), hospodárskych zvierat alebo divo žijúcich zvierat. Ľudia infikovaní vírusom sú zvyčajne „náhodní“ hostitelia — k prenosu dochádza pri kontakte

  • s vodou alebo pôdou kontaminovanou infikovaným močom,
  • pri práci v poľnohospodárstve, v kanalizáciách, v lese alebo pri manipulácii so zvieracími tkanivami,
  • pri rekreácii (plávanie, rafting) vo stojatých alebo zaplavených vodách po záplavách,
  • prípadne cez potravu alebo predmety kontaminované močom.

Prejavy (príznaky)

Leptospiróza má široké spektrum klinických obrazov — od miernych, takmer bezpríznakových foriem až po ťažké, život ohrozujúce ochorenia (Weilova choroba). Priebeh je často biphasicý:

  • Akútna (septicemická) fáza: vysoká horúčka, zimnica, bolesť hlavy, svalov (typicky lýtka), únava, nauzea a vracanie, konjunktiválna injekcia (červené oči) a vyrážka.
  • Imunitná/sekundárna fáza: po počiatočnom zlepšení sa u niektorých pacientov objavia závažnejšie príznaky — žltačka (žltačka), zápal obličiek (zápalom obličiek), krvácania, zápal mozgových blán, ťažké pľúcne krvácanie, šok a zlyhanie viacerých orgánov (Weilov syndróm).

Väčšina prípadov je miernejších, ale pri nediagnostikovanej alebo neliečenej ťažkej forme môže byť ochorenie smrteľné.

Diagnostika

  • Laboratórne testy: sérologické metódy (najrozšírenejší je mikroskopický aglutinacný test — MAT, tiež ELISA na protilátky). Protilátky sa zvyčajne objavujú neskôr (týždne po nástupe ochorenia).
  • Molekulárne metódy: PCR na detekciu DNA Leptospira vo krvnom sére, cerebrospinálnom moku alebo moči — užitočné v skorých štádiách.
  • Kultivácia: možno vykonať z krvi alebo moču, ale rast je pomalý a nie je vždy praktický pre rýchle rozhodovanie.
  • Rutinné vyšetrenia: krvné obrazy, jaterné testy, kreatinín, vyšetrenie moču a krvné zrážacie testy pre hodnotenie orgánového postihnutia.

Liečba

Liečba leptospirózy zahŕňa kombináciu antibiotík a podporných opatrení. Včasné podanie antibiotík zlepšuje prognózu.

  • Antibiotiká: doxycyklín (perorálne) u miernych prípadov; v ťažších prípadoch intravenózne penicilíny (napr. penicilín G) alebo cefalosporíny (napr. ceftriaxón). U pacientov alergických na penicilíny možno použiť iné alternatívy podľa odporúčania lekára.
  • Podporná starostlivosť: rehydratácia, liečba šoku, liečba zlyhania obličiek (dialýza), monitorovanie a liečba krvácaní a ťažkých pľúcnych komplikácií na JIS/ICU.

Prevencia

  • Kontrola hlodavcov a udržiavanie hygieny v domácnostiach a na pracoviskách.
  • Vyhýbanie sa styku s možnými zdrojmi kontaminovanej vody, obzvlášť po záplavách; pri práci s vodou alebo pôdou používanie ochranných pomôcok (rukavice, vodotesné topánky).
  • Rýchle ošetrenie poranení a rán, umývanie rúk po kontakte so zvieratami alebo kontaminovanými predmetmi.
  • V niektorých krajinách sú dostupné vakcíny pre domáce zvieratá (napr. psy) a pre hospodárske zvieratá; vakcinácia zvierat pomáha znižovať riziko prenosu na ľudí.
  • Chemoprofylaxia: krátkodobé podanie doxycyklínu môže byť odporúčané pre osoby s vysokým rizikom krátkodobého vystavenia (napr. záchranári počas povodní), podľa miestnych odporúčaní zdravotníckych autorít.

Komplikácie a prognóza

Väčšina prípadov má mierny priebeh a po liečbe sa pacient plne zotaví. Ťažké formy (Weilova choroba) môžu viesť k multiorgánovému zlyhaniu, pľúcnemu krvácaniu alebo ťažkému zápalu mozgových blán. Úmrtnosť pri neliečenej ťažkej leptospiróze je vysoká, avšak pri včasnej a adekvátnej liečbe sa úmrtnosť výrazne znižuje.

Epidemiológia a rizikové skupiny

Leptospiróza sa vyskytuje po celom svete, častejšie v teplých a vlhkých oblastiach, v tropických regiónoch a po obdobiach záplav. Rizikové skupiny sú:

  • ľudia pracujúci v poľnohospodárstve, kanalizáciách, včas v živočíšnej výrobe,
  • veterinári, pracovníci v bitúnkoch, laboratórni pracovníci,
  • záchranári a vojaci,
  • rekreanti vystavení stojatej alebo zaplavenej vode (plávanie, kanoistika, rafting) a turisti v endemických oblastiach.

Kedy vyhľadať lekára

Ak sa po pobyte v rizikovom prostredí objaví horúčka, silná bolesť svalov (najmä lýtka), bolesti hlavy, žltačka, tmavý moč, ťažkosti s dýchaním alebo zmätenosť, treba okamžite vyhľadať lekársku pomoc. Včasná diagnostika a liečba sú rozhodujúce pre dobrý výsledok.

Ak potrebujete informácie o lokálnych odporúčaniach pre prevenciu alebo vakcináciu, obráťte sa na verejné zdravotníctvo alebo svojho praktického lekára.