Arnold Rosé – viedenský koncertný majster, huslista a zakladateľ Rosého kvarteta

Arnold Rosé – legendárny viedenský koncertný majster 50 rokov, virtuózny huslista a zakladateľ Rosého kvarteta, spolupracovník Brahmsa, Mahlera a Schoenberga.

Arnold Josef Rosé (24. októbra 1863 - 25. augusta 1946) bol významný huslista a dirigent. Päťdesiat rokov pôsobil ako vedúci (koncertný majster) Viedenského filharmonického orchestra a bol jednou z najvplyvnejších osobností viedenského hudobného života konca 19. a začiatku 20. storočia.

Arnold Rosé sa narodil v meste Iaşi (Jassy) v dnešnom Rumunsku do židovskej rodiny, ktorá v tom čase používala priezvisko Rosenblum. Mal troch bratov a všetci štyria chlapci prejavili hudobný talent už v detstve. Rodičia sa preto rozhodli presťahovať do Viedne, ktoré bolo veľkým európskym centrom hudby a ponúkalo výborné možnosti vzdelania a umeleckej dráhy. Jeho otec bol úspešný výrobca kočov, vďaka čomu rodina mala stabilné finančné zázemie.

U hudby sa Arnold začal vzdelávať veľmi skoro: už vo veku siedmich rokov. O desať rokov neskôr bol dostatočne zdatný, aby mohol pokračovať v štúdiu na viedenskom konzervatóriu — špeciálnej škole pre talentovaných hudobníkov. Vďaka rýchlemu rozvoju techniky a hudobného cítenia sa už ako mladík často objavoval na koncertných pódiách.

Výrazným medzníkom v jeho kariére bol rok 1881 hral, keď vystúpil s sólom so známym orchestrom pod vedením slávneho dirigenta Hansa Richtera. Hral husľový koncert Otta Goldmarka a čoskoro mu bola ponúknutá významná pozícia — post vedúceho orchestra. Túto pozíciu obsadil ako veľmi mladý hudobník a zostal na nej neuveriteľných päť desaťročí, čím sa stal stabilnou a rešpektovanou osobnosťou viedenského hudobného života.

Okrem svojej práce v orchestri sa Rosé venoval aj pedagogike — vychoval množstvo talentovaných žiakov, ktorí pokračovali v hudobnej tradícii. Veľkú časť svojej umeleckej činnosti venoval komornej hudbe: mal veľkú záľubu v hraní sláčikových kvartet a spolu s tromi ďalšími hráčmi založil slávne Rosého kvarteto. Kvarteto si vybudovalo medzinárodnú povesť: považovali ich za jedno z najlepších sláčikových kvartiet v Európe a pôsobili viac než pol storočia. Arnoldov brat Eduard bol v kvartete violončelistom. Repertoár kvarteta zahŕňal diela klasikov ako Haydn, Mozart a Ludwig van Beethoven, ale súčasne sa kvarteto nebálo uvádzať aj nové a náročnejšie skladby.

Rosé mal blízke vzťahy s poprednými skladateľmi svojej doby. S Johannesom Brahmsom sa poznal osobne a kvarteto spolu s Brahmsom uvádzalo aj čerstvo skomponované diela, napríklad klarinetový kvintet (pre klarinet a sláčikové kvarteto). Rosého ansámbel bol tiež dôležitým interpretným telom pre hudbu Arnolda Schoenberga a svojimi výkonmi prispel k tomu, že sa Schoenbergova hudba dostala k širšiemu publiku.

Ďalšou významnou osobou v jeho živote bol Gustav Mahler. Mahler bol nielen jeho umeleckým kolegom, ale aj príbuzným — Arnold Rosé sa oženil s jednou z Mahlerových sestier a jeho brat Eduard sa oženil s druhou. Tieto rodinné väzby ešte viac prehĺbili Rosého miesto v sieti viedenských umelcov a intelektuálov.

Ako koncertný majster mal Arnold veľmi pestrú pracovnú náplň: orchester účinkoval nielen v koncertnej sále, ale aj v opere, kde koncertoval pravidelne v rámci operných predstavení. Povinnosti koncertného majstra zahŕňali vedenie husľovej sekcie, spoluprácu s dirigentom, sólové vystúpenia a často aj organizovanie skúšok a komorných podujatí. Príhoda zo života ilustruje jeho každodenné skúsenosti s koncertným prostredím: na jednej z produkcií si všimol, že si diváci pozerajú na jeho topánky — keď sa pozrel dole, zistil, že mu na nohe sedí myš, čo ukazuje aj ľudskú, niekedy vtipnú stránku veľkých pódií.

Spolu s manželkou Justine mal Arnold syna a dcéru, ktorí obaja študovali hudbu a stali sa profesionálnymi hudobníkmi. Ich dcéra Alma Rosé sa preslávila ako vynikajúca huslistka a dirigentka komorných zoskupení; jej osud je však spojený s tragickými udalosťami 20. storočia.

Rodinné finančné zabezpečenie a spoločenské postavenie mu priniesli uznania: dostal titul kráľovského a cisárskeho dvorného hudobníka a užíval si privilégiá, ako napríklad špeciálny dvorný koč, ktorý ho vozil do opery, a vlastného lokaja v livreji.

Rok 1938 priniesol zásadné zmeny. Po nacistickej anexii Rakúska (Anschluss) sa život Židov dramaticky skomplikoval a mnohí čelili prenasledovaniu. Po smrti manželky na jeseň toho roku sa Arnoldovi Rosému podarilo uniknúť do Anglicka, kde strávil väčšinu zostávajúcich rokov života. Jeho dcéra Alma však mala osudné skúsenosti počas druhej svetovej vojny a zomrela v koncentračnom tábore — tieto udalosti patrí spomenúť ako súčasť osobnej a rodinnej tragédie, ktorá postihla mnoho židovských umelcov tej doby. Arnold Rosé zomrel v Londýne v roku 1946.

Arnold Rosé zanechal hlbokú umeleckú stopu: ako sólista, koncertný majster, učiteľ a šéf sláčikového kvarteta ovplyvnil hudobnú interpretáciu svojej doby a šíril repertoár od klasikov po súčasníkov. Jeho život a dielu sa venujú štúdie a koncertné programy dodnes, pričom jeho meno zostáva spojené s vrcholným obdobím viedenskej hudobnej tradície.

Otázky a odpovede

Otázka: Aké bolo povolanie Arnolda Rosého?

Otázka: Kde vyrastal?

Otázka: Ako jeho rodina zarábala peniaze?

Otázka: Kedy sa začal učiť hudbu?

Otázka: Akú skladbu zahral na svojom prvom vystúpení s Viedenským filharmonickým orchestrom?

Otázka: Ktorých skladateľov Arnold dobre poznal a ich diela hral so svojím kvartetom?

Hľadajte podľa písmena