Moa boli veľké nelietavé vtáky. Žili len na Novom Zélande a dnes sú už všetky vyhynuté. Boli to rastlinožravce s masívnymi nohami a často zredukovanými krídlami; niektoré druhy mali husté, „chlpaté“ perie, ktoré im pomáhalo udržiavať telesnú teplotu. Ich telo a spôsob života sa prispôsobili izolovanému ostrovnému prostrediu bez veľkých cicavčích predátorov.
Zistilo sa deväť druhov (v šiestich rodoch) moa. Najväčší a najznámejší bol rod Dinornis, ktorý dorastal do výšky 3,6 metra a vážil až 230 kilogramov. Iné rody a druhy boli omnoho menšie — niektoré dosahovali len približne 1 meter na výšku a hmotnosť niekoľkých desiatok kilogramov. Rôznorodosť zahŕňala formy prispôsobené životu v lesoch, na otvorených pláňach aj v horských biotopoch.
Výskyt a ekológia
Skupina vtákov, do ktorej patria moa, existuje od obdobia kriedy. Na Novom Zélande sa moa rozšírili do rôznych typov biotopov — od pobrežných nížin cez lesné porasty až po subalpínske oblasti. Boli dôležitou súčasťou ekosystémov, ovplyvňovali štruktúru vegetácie spásaním a rozširovaním semien.
Styk s človekom a vyhynutie
Maori prišli na Nový Zéland z Oceánie približne pred tisíc rokmi. Vtedy žili moa vo veľkom počte najmä na Južnom ostrove. Archeologické náleziská s dokladmi o love moa sú po celom Novom Zélande. Moa vyhynuli asi pred päťsto rokmi. Po príchode ľudí sa ich počet dramaticky znížil v dôsledku intenzívneho lovu a ničenia biotopov; veľké vajcia a mäso boli dôležitým zdrojom potravy pre prvých obyvateľov.
Moa dlho koexistovali s prirodzenými predátormi, medzi ktorými bol aj orol Haastov, ktorý lovil mladé aj dospelé jedince. Avšak kombinácia ľudského lovu a rýchlych ekologických zmien spôsobila, že populácie moa už neboli schopné sa udržať a postupne vymreli.
Príčiny a následky vyhynutia
Nedávne vyhynutie (tiež väčšinou vtákov) bolo spôsobené zmenou biotopu a introdukovanými druhmi. Po príchode ľudí sa na ostrove objavili aj introdukované živočíchy (napríklad potkan Polynézsky a domestikované psy), ktoré zmenili rovnováhu ekosystémov, konkurovali mláďatám alebo zneprístupnili hniezdne miesta. Okrem toho odlesňovanie a premenu krajiny pre poľnohospodárstvo zničili veľa životného priestoru pre rôzne druhy moa.
Paleontologický a kultúrny význam
Ľahká dostupnosť subfosílnych kostí, škrupín vajec a často zachovaných častí peria umožnila vedcom podrobne študovať anatómii, biologiu a evolučné vzťahy moa. Analýzy DNA a kostných štruktúr pomohli objasniť postavenie moa medzi paleognatnými vtákmi. Pre Maori mali moa veľký kultúrny význam — využívali ich mäso, perie, kosti a škrupiny na nástroje, odevy a ozdoby.
Moa sú dnes pripomienkou, ako rýchlo môže izolovaný ostrovný ekosystém reagovať na ľudskú prítomnosť a zavlečené druhy. Ich vyhynutie poskytuje dôležité ponaučenie pre súčasné snahy o ochranu ohrozených druhov a obnovu prírodných biotopov.
