Dromornis je rod fosílnych nelietavých vtákov, ktorý žil v Austrálii od konca miocénu do začiatku pliocénu. To znamená, že prví ľudia sa s týmto živočíchom nikdy nestretli. Fosílne pozostatky rodu Dromornis poskytujú dôležité informácie o tom, ako sa vyvíjala megafauna Austrálie počas zmeny klímy v neogénnom období.
Dromornis mal obrovský zobák a čeľusť schopnú vyvinúť veľkú silu. Nemal typický zobák a pazúry mäsožravcov a jeho spôsob života nie je istý. Hoci vonkajším vzhľadom pripomínal obrovské emu, dromornis je bližšie príbuzný husiam (spadá do skupiny Galloanserae, príbuznej kačiciam a husám). Stavba kostry ukazuje mohutné krky, robustné nohy a značne zredukované krídla — typické znaky veľkých nelietavých vtákov.
Dromornis stirtoni patrí medzi najznámejšie druhy rodu. Bol vysoký až okolo troch metrov a odhady hmotnosti dosahujú miestami až pol tony (približne 500 kg). Obýval subtropické otvorené lesy v Austrálii počas neskorého miocénu. Podľa niektorých autorov mohol byť čiastočne mäsožravý, hoci väčšina dôkazov (stavba zobáka, čeľustí a chrupu tvoreného rezákovitou hranou) skôr nasvedčuje tomu, že ide o bylinožravca alebo všežravca prispôsobeného na spracovanie tuhých alebo vláknitých rastlinných častí.
Konkrétne znaky: D. stirtoni mal dlhý krk a krídla podobné pahýľom, preto bol nelietavý. Jeho nohy boli veľmi silné, no konštrukcia kĺbov a svalstva nenasvedčuje extrémnej rýchlosti — skôr pomalšiemu, ale stabilnému pohybu po zemi. Vtáčí zobák bol veľký a nesmierne silný, čo viedlo prvých výskumníkov k domnienke, že sa používal na strihanie tvrdých stoniek rastlín; iní zase upozorňovali na možnosť mäsožravého spôsobu života na základe veľkosti a sily čeľustí. V lokalitách, kde žili vtáky rodu Dromornis, sa nachádzali lesy a stály zdroj vody, hoci podnebie bolo sezónne a niekedy nepredvídateľné.
Dromornisy patria do čeľade obrovských vtákov Dromornithidae, ktoré sa vyskytovali v Austrálii v rôznych formách od približne pred 15 miliónmi rokov až do obdobia pred niekoľkými desaťtisíc rokmi (u niektorých príbuzných rodov). Austrália sa začala oddeľovať od ostatných kontinentov, keď sa v druhohorách začala rozpadávať Gondwana. Táto geologická izolácia ovplyvnila vývoj unikátnej fauny a flóry na kontinente.
Posledné spojenie Austrálie s Antarktídou sa prerušilo približne pred 40 miliónmi rokov. Odvtedy sa živočíchy Australázie (Austrálie a Novej Guiney) vyvíjali pomaly a takmer úplne izolovane od živočíchov ostatných kontinentov, s výnimkou občasných prisťahovalcov z Ázie. Táto izolácia umožnila vzniku veľkých nelietavých vtákov, ako boli dromornisy a tiež iné skupiny megafauny (napríklad Moa a Aepyornis sú príklady veľkých nelietavých vtákov z iných častí sveta).
Fosílne nálezy dromornitidov pochádzajú z viacerých lokalít v Austrálii (medzi dobre preskúmané patria napríklad oblasti Riversleigh a Alcoota). Moderné paleontologické a biomechanické analýzy kostrových fragmentov, čeľustí a odtlačkov ukazujú, že hoci presný spôsob života týchto vtákov zostáva predmetom diskusie, najpravdepodobnejšia bola kombinácia bylinožravého až všežravého režimu potravy so silným využitím mohutného zobáka na spracovanie rastlinného materiálu.
Vyhynutie dromornitidov súviselo s veľkými klimatickými a ekologickými zmenami v Pleistocéne – úbytkom lesov, šírením otvorených biotopov a zmenami dostupnosti potravy. Niektoré príbuzné druhy pretrvali dlhšie a mohli sa časovo prekryť s príchodom človeka na kontinent, avšak rod Dromornis sám o sebe žil prevažne v starších geologických obdobiach, takže priamy kontakt s prvými ľuďmi je veľmi nepravdepodobný.
