Opice — definícia, rozdelenie, druhy a výskyt
Opice — definícia, rozdelenie, hlavné druhy a ich výskyt: od trpasličích marmošiek po mandrily. Biotopy, správanie a rozdiely medzi opicami Starého a Nového sveta.
Opice sú stromové (stromovité) opice. Patria do radu primátov. Opice sú inteligentné a spoločenské zvieratá. Väčšina opíc má chvost, aj keď je krátky. Sú dobre prispôsobené životu na stromoch: majú pohyblivé končatiny, zmysel pre hmat, dobré zrakové vnímanie a často i špecializované chvosty na udržiavanie rovnováhy.
Taxonómia a rozdelenie
Slovo "opica" je termín z bežného jazyka, ktorý sa v taxonómii nepoužíva presne. Zahŕňa dve pomerne odlišné skupiny primátov, medzi ktorými sú dôležité anatomické a geografické rozdiely. Najvýraznejší rozdiel je medzi opicami Starého sveta a opicami Nového sveta. Príkladmi opíc sú makaky, paviány, guenóny a marmoše.
- Opice starého sveta: Cercopithecidae. Opice sú potomkami opíc starého sveta.
- Opice Nového sveta: Platyrrhini alebo Ceboidea (v podstate to isté)
Obe tieto skupiny patria do podradu Simiiformes. Do tohto podradu patria aj ľudoopy a človek. Rozdelenie na Starý a Nový svet odzrkadľuje aj geografické rozšírenie a evolučnú históriu: opice Nového sveta sa vyvíjali v Strednej a Južnej Amerike, zatiaľ čo opice Starého sveta sú typické pre Afriku a Áziu.
Vzhľad a veľkosť
Opice sa líšia veľkosťou aj vzhľadom. Niektoré sú malé — dlhé približne 14–16 cm (bez chvosta) a vážia okolo 120 gramov, ako napríklad trpasličia marmoška. Iné sú podstatne väčšie — dospelé jedince môžu mať telo až približne 1 m a vážiť okolo 35 kg, ako u mandrila. Väčšina má dlhé ruky a nohy prispôsobené lezeniu a hojdačkám medzi konármi. U niektorých druhov sa vyvinul zhmatný, tzv. "prehensilný" chvost, ktorý funguje takmer ako "piata končatina".
Biotopy a výskyt
Niektoré opice žijú takmer výlučne na stromoch (areál korún stromov), iné sa vyskytujú čiastočne aj na zemi. Opice obývajú najmä lesy a savany, zriedkavejšie suché púšte. Najviac druhov žije v dažďových pralesoch, hoci niektoré druhy sa prispôsobili chladnejším horským oblastiam. V dažďových pralesoch Austrálie a Novej Guiney sa opice prirodzene nenachádzajú — na tieto ostrovy sa zrejme nikdy nedostali.
Potrava a správanie
Opice sú prevažne vegetariáni, pričom uprednostňujú ovocie (frugivória). Mnohé však vedia využiť široké spektrum potravy: listy, kôru, semená, kvety, drobný hmyz, malé stavovce či vajíčka. Ich potrava sa často mení podľa sezóny a dostupnosti zdrojov. Opice sú spoločenské zvieratá žijúce v zložitých sociálnych skupinách — skupiny majú hierarchiu a medzi členmi sa budujú väzby pomocou vzájomného čistenia (groomingu), hlasovej komunikácie a gest.
Rozmnožovanie a životný cyklus
Reprodukcia u opíc je rôzna podľa druhu, ale všeobecne býva jedna gravidity jedného mláďaťa (niektoré druhy majú dvojčatá). Doba gravidity sa pohybuje od približne 4 do 8 mesiacov u menších druhov až po viac ako pol roka u väčších. Mláďatá sú po narodení často závislé na matke niekoľko mesiacov až rokov, počas ktorých sa učia sociálnym a pohybovým zručnostiam.
Význam pre človeka a ohrozenie
Opice majú pre človeka kultúrny, vedecký a ekonomický význam: sú predmetom výskumu správania, neurovedy a evolučnej biológie. V niektorých oblastiach však sú lovené na konzumáciu ("bushmeat") a obchod s nimi ohrozuje populácie. V Afrike sa opice môžu predávať ako "bushmeat" (mäso divých zvierat). V niektorých častiach Afriky, južnej Ázie a Číny sa konzumujú opičie mozgy. Okrem lovu sú hlavnými hrozbami pre opice strata biotopov v dôsledku odlesňovania, ilegálny obchod s domácimi zvieratami a choroby.
Ochrana: Mnohé druhy sú chránené zákonom a sú uvedené v medzinárodných dohodách o ochrane druhov. Záchranné projekty sa zameriavajú na ochranu biotopov, protipoľovnícke opatrenia a vzdelávanie miestnych obyvateľov. Pre úspešnú ochranu je dôležité kombinovať vedecké poznatky s ekonomickými a sociálnymi riešeniami.
Zaujímavosti
Skupina opíc sa niekedy bežne nazýva "oddiel" opíc alebo "kmeň" opíc. Niektoré opice preukazujú vysokú mieru inteligencie — používajú jednoduché nástroje, učia sa sociálnym zručnostiam a prispôsobujú sa meniacim sa podmienkam prostredia. Slovo opica možno pochádza z obľúbeného nemeckého príbehu "Roman de Renart" (Lišiak Reynard), kde sa syn opice Martina volá Moneke. Opice zohrávajú tiež úlohu v mytológiách a ľudových príbehoch po celom svete.
Pri pozorovaní prírody je dôležité rešpektovať divoké zvieratá a nepribližovať sa k nim s cieľom kŕmenia alebo odchytu — takéto zásahy môžu poškodiť jedince aj celú populáciu.
Súvisiace stránky
- Primát
- Simian
Otázky a odpovede
Otázka: Ako sa nazýva skupina opíc?
Odpoveď: Skupina opíc sa nazýva "oddiel" alebo "kmeň" opíc.
Otázka: Kde žijú opice starého sveta?
Odpoveď: Opice starého sveta žijú najmä v Afrike a Ázii.
Otázka: Ako sa nazývajú dve odlišné skupiny primátov?
Odpoveď: Dve odlišné skupiny primátov sa označujú ako opice starého sveta a opice nového sveta.
Otázka: Sú všetky opice stromové?
Odpoveď: Áno, všetky opice sú stromové (stromové) opice.
Otázka: Aký typ chvosta majú niektoré opice, ktorý im pomáha hojdať sa na stromoch?
Odpoveď: Niektoré opice majú predlhovastý chvost, ktorý sa dokáže pevne ovinúť okolo konárov, takmer ako "piata končatina", čo im pomáha hojdať sa na stromoch.
Otázka: Aká je najmenšia známa opica?
Odpoveď: Najmenšou známou opicou je trpasličia marmoška, ktorá meria od 14 cm do 16 cm (bez chvosta) a váži približne 120 gramov. Žije v korunách stromov dažďových pralesov v Brazílii, Kolumbii a Ekvádore.
Otázka: Aká je najväčšia známa opica?
Odpoveď: Najväčšou známou opicou je mandril, ktorý môže dorásť do veľkosti približne 1 metra a vážiť až 35 kilogramov.
Prehľadať