Prérijné psy (Cynomys): výskyt, správanie a strava v Severnej Amerike

Prérijné psy (Cynomys): život v Severnej Amerike — výskyt od Kanady po Mexiko, sociálne správanie, potrava a adaptácie prérijných hlodavcov.

Prérijné psy (rod Cynomys) patria do rodu zemných veveričiek a sú typickými obyvateľmi otvorených trávnatých biotopov. Sú to malé hlodavce, ktoré sú dobre prispôsobené životu v spoločenstvách s hutnou sieťou nôr a otvorenými „mestasami“ – veľkými kolóniami, ktoré môžu zaberať desiatky až stovky hektárov. Žijú prevažne v nížinných a náhorných oblastiach západnej časti Severnej Ameriky. Prieskumníci Lewis a Clark poslali počas svojej výpravy prériového psa prezidentovi Thomasovi Jeffersonovi; bol pre neho dosť zvláštny a pozoruhodný ako symbol severoamerickej fauny.

Výskyt

Prérijné psy sa vyskytujú takmer výhradne v Severnej Amerike. V Mexiku obývajú najmä severné štáty na okraji rozsiahlých prérií: severovýchodnú Sonoru, severnú a severovýchodnú Chihuahua, severnú Coahuilu, severný Nuevo León a severný Tamaulipas. V Spojených štátoch sú najhojnejšie na západ od rieky Mississippi, hoci niektoré populácie boli introdukované aj do východnejších oblastí. Známe sú aj populácie v kanadských prériách kanadských prériách. Rôzne druhy rodu Cynomys majú odlišné areály: napríklad čiernochvostý prérijný pes obsadil veľkú časť Veľkých prérijných oblastí, zatiaľ čo niektoré druhy majú omnoho obmedzenejšie rozšírenie.

Správanie a spoločenská štruktúra

Prérijné psy sú vysoko sociálne zvieratá a žijú v rodinných skupinách (tzv. coteries), ktoré tvoria väčšie kolónie často nazývané „prérijné mestá“. V ich nórne systémy patria viacúrovňové chodby, komory na odpočívadlá, hniezdenie a skladovanie potravy. Vchodové otvorené kopčeky okolo dier slúžia ako výstupné body a miesta na výstrahu.

Vyznačujú sa komplexnou komunikáciou: vydávajú rôzne výstražné hlasy, ktoré dokážu rozlíšiť typy predátorov (napríklad dravce versus pozemní predátori) a podľa štúdií zvládajú približne špecifikovať aj rôzne detaily hrozieb. Dennú aktivitu regulujú podľa počasia a ročného obdobia – v chladných mesiacoch sú menej aktívne a v niektorých oblastiach hibernujú alebo na určitý čas výrazne znížia činnosť.

Strava a ekológia

Na rozdiel od tvrdení, že konzumujú „všetky druhy zeleniny a ovocia“, sú prérijné psy predovšetkým bylinožravce. Ich potravou sú najmä trávy, byliny (forby), semená, korene a pupeny, príležitostne obhrýzajú aj kôru či mladé výhonky. Môžu konzumovať aj plody a zeleninu, ak sú dostupné (napríklad v blízkosti polí), ale nie sú špecializovanými konzumentmi všetkých druhov ovocia a zeleniny. Ich kŕmne návyky ovplyvňujú vegetačnú štruktúru prérií — pastvou a hrabaním pomáhajú udržiavať mozaikovitú krajinu, ktorá prospieva mnohým ďalším druhom.

Prérijné psy majú dôležitú ekologickú úlohu ako tzv. kľúčové druhy (keystone species): ich nory poskytujú úkryt pre iné živočíchy (napr. vtáky z druhu Burrowing owl, hady, menšie cicavce) a sú hlavným zdrojom potravy pre špecializovaných predátorov, medzi ktoré patrí napríklad ohrozený čiernonožcový fret (black-footed ferret) alebo lasice, kojoti a rôzne druhy dravcov.

Rozmnožovanie a životný cyklus

Sezóna párenia je zvyčajne na jar. Po krátkej gravidite prichádza na svet niekoľko mláďat (počet v jednom vrhu sa líši podľa druhu a podmienok, často 3–8 mláďat). Mláďatá zostávajú v nórkach niekoľko týždňov, kde sú starostlivo chránené a kŕmené, a postupne sa zapájajú do vonkajších aktivít. Mnohé jedince sa rozprašujú z rodičovských coterií, čo pomáha genetickej variabilite populácií. Priemerná dĺžka života v divočine je niekoľko rokov, hoci v zajatí môžu žiť dlhšie.

Predátori a ohrozenia

Prérijné psy sú korisťou pre mnohé druhy – kojoty, líšky, lasice, jastraby a orly pravidelne lovia dospelé jedince alebo mláďatá. Hlavné ľudské hrozby zahŕňajú stratou biotopu premenou prérií na poľnohospodársku pôdu, prenasledovaním a reguláciou populácií, ako aj šírením chorôb. Obzvlášť ničivá je tzv. sylvatic plague (šavľovitá morová nákaza spôsobená baktériou Yersinia pestis), ktorá môže zdecimovať celé kolónie. V dôsledku týchto tlakov sú niektoré druhy prérijných psov v súčasnosti považované za ohrozené alebo zraniteľné.

Ochrana

Ochranné programy sa zameriavajú na obnovu prirodzených prérií, kontrolu rozšírenia chorôb, reintrodukciu prérijných psov do historických oblastí a spoluprácu s farmármi a správami pôdy za účelom zmiernenia konfliktov. Zachovanie prérijných psov má širší pozitívny dopad na celú ekosystémovú mozaiku, pretože ich prítomnosť podporuje biodiverzitu a zdravie lúčnych spoločenstiev.

Biológia a správanie

Prérijné psy sú veľmi spoločenské a žijú vo veľkých kolóniách - skupinách prériových psov, ktoré sa môžu rozprestierať na stovkách hektárov. Rodiny sa zvyčajne skladajú z jedného samca a dvoch až štyroch samíc, ktorí žijú v prísnej sociálnej hierarchii. Mláďatá psov prériových dosahujú pohlavnú dospelosť približne vo veku 3 rokov a po tretej zime ich dominantný samec v danej rodine vyženie a prinúti ich založiť si vlastné rodiny na okraji kolónie. Dominantný samec bráni hranice rodiny pred konkurenčnými psami prériovými a spory sa riešia bojom. Prérijné psy sú agresívne aj voči predátorom, ako sú jazvec a had.

Prérijné psy sú spoločenské zvieratá a často sa navzájom navštevujú a zdravia sa bozkom. Prérijné psy používajú zložitú formu komunikácie, ktorá zahŕňa štekot a rytmické cvrlikanie.

Systémy tunelov pre psov prériových majú zvyčajne niekoľko miestností. Tunely môžu siahať až do hĺbky 5 metrov (16 stôp) a do strán sa môžu rozšíriť až na 30 metrov (98 stôp). Prérijné psy si svoje nory vystielajú trávou, aby ich izolovali, a zemina vykopaná z nory sa ukladá do kopcov okolo vchodu do nory. Tieto starostlivo udržiavané kopčeky slúžia psom prériovým ako pozorovateľne.

Psica prériová je dobre prispôsobená predátorom. Dokáže odhaliť predátora z veľkej vzdialenosti a upozorniť ostatné psy prériové na nebezpečenstvo špeciálnym, vysokofrekvenčným volaním. Prérijné psy používajú rôzne volania na identifikáciu konkrétnych predátorov. Prérijné psy tiež upravujú vegetáciu okolo svojich kolónií, možno preto, aby odstránili akékoľvek úkryty pre predátorov. Ich nory zvyčajne obsahujú niekoľko únikových ciest.

Psica prériová je prevažne bylinožravá, hoci sa živí aj hmyzom. Živí sa predovšetkým trávami a na jeseň listnatými rastlinami. Prérijné psy majú ročne 1 až 6 mláďat, ktoré sa rodia slepé a bez srsti a potrebujú približne 30 dní starostlivej starostlivosti matky.

Niekedy sa dva psy prériové navzájom dotknú zubami. Výskumníci si myslia, že sa tak navzájom spoznávajú.

Prérijné psy prejavujúce náklonnosť


Boj proti psom prériovým

Otázky a odpovede

Otázka: Čo sú to prériové psy?

Otázka: Kde sa vyskytujú prériové psy?

Otázka: Kto poslal prériového psa prezidentovi Thomasovi Jeffersonovi?

Otázka: Čím sa živia psy prériové?

Otázka: V ktorých severných štátoch Mexika sa prérijné psy vyskytujú?

Otázka: Kde sa psy prériové vyskytujú najmä v Spojených štátoch?

Otázka: Sú psy prériové druh hlodavca?

Hľadajte podľa písmena