Prérijné psy (rod Cynomys) patria do rodu zemných veveričiek a sú typickými obyvateľmi otvorených trávnatých biotopov. Sú to malé hlodavce, ktoré sú dobre prispôsobené životu v spoločenstvách s hutnou sieťou nôr a otvorenými „mestasami“ – veľkými kolóniami, ktoré môžu zaberať desiatky až stovky hektárov. Žijú prevažne v nížinných a náhorných oblastiach západnej časti Severnej Ameriky. Prieskumníci Lewis a Clark poslali počas svojej výpravy prériového psa prezidentovi Thomasovi Jeffersonovi; bol pre neho dosť zvláštny a pozoruhodný ako symbol severoamerickej fauny.
Výskyt
Prérijné psy sa vyskytujú takmer výhradne v Severnej Amerike. V Mexiku obývajú najmä severné štáty na okraji rozsiahlých prérií: severovýchodnú Sonoru, severnú a severovýchodnú Chihuahua, severnú Coahuilu, severný Nuevo León a severný Tamaulipas. V Spojených štátoch sú najhojnejšie na západ od rieky Mississippi, hoci niektoré populácie boli introdukované aj do východnejších oblastí. Známe sú aj populácie v kanadských prériách kanadských prériách. Rôzne druhy rodu Cynomys majú odlišné areály: napríklad čiernochvostý prérijný pes obsadil veľkú časť Veľkých prérijných oblastí, zatiaľ čo niektoré druhy majú omnoho obmedzenejšie rozšírenie.
Správanie a spoločenská štruktúra
Prérijné psy sú vysoko sociálne zvieratá a žijú v rodinných skupinách (tzv. coteries), ktoré tvoria väčšie kolónie často nazývané „prérijné mestá“. V ich nórne systémy patria viacúrovňové chodby, komory na odpočívadlá, hniezdenie a skladovanie potravy. Vchodové otvorené kopčeky okolo dier slúžia ako výstupné body a miesta na výstrahu.
Vyznačujú sa komplexnou komunikáciou: vydávajú rôzne výstražné hlasy, ktoré dokážu rozlíšiť typy predátorov (napríklad dravce versus pozemní predátori) a podľa štúdií zvládajú približne špecifikovať aj rôzne detaily hrozieb. Dennú aktivitu regulujú podľa počasia a ročného obdobia – v chladných mesiacoch sú menej aktívne a v niektorých oblastiach hibernujú alebo na určitý čas výrazne znížia činnosť.
Strava a ekológia
Na rozdiel od tvrdení, že konzumujú „všetky druhy zeleniny a ovocia“, sú prérijné psy predovšetkým bylinožravce. Ich potravou sú najmä trávy, byliny (forby), semená, korene a pupeny, príležitostne obhrýzajú aj kôru či mladé výhonky. Môžu konzumovať aj plody a zeleninu, ak sú dostupné (napríklad v blízkosti polí), ale nie sú špecializovanými konzumentmi všetkých druhov ovocia a zeleniny. Ich kŕmne návyky ovplyvňujú vegetačnú štruktúru prérií — pastvou a hrabaním pomáhajú udržiavať mozaikovitú krajinu, ktorá prospieva mnohým ďalším druhom.
Prérijné psy majú dôležitú ekologickú úlohu ako tzv. kľúčové druhy (keystone species): ich nory poskytujú úkryt pre iné živočíchy (napr. vtáky z druhu Burrowing owl, hady, menšie cicavce) a sú hlavným zdrojom potravy pre špecializovaných predátorov, medzi ktoré patrí napríklad ohrozený čiernonožcový fret (black-footed ferret) alebo lasice, kojoti a rôzne druhy dravcov.
Rozmnožovanie a životný cyklus
Sezóna párenia je zvyčajne na jar. Po krátkej gravidite prichádza na svet niekoľko mláďat (počet v jednom vrhu sa líši podľa druhu a podmienok, často 3–8 mláďat). Mláďatá zostávajú v nórkach niekoľko týždňov, kde sú starostlivo chránené a kŕmené, a postupne sa zapájajú do vonkajších aktivít. Mnohé jedince sa rozprašujú z rodičovských coterií, čo pomáha genetickej variabilite populácií. Priemerná dĺžka života v divočine je niekoľko rokov, hoci v zajatí môžu žiť dlhšie.
Predátori a ohrozenia
Prérijné psy sú korisťou pre mnohé druhy – kojoty, líšky, lasice, jastraby a orly pravidelne lovia dospelé jedince alebo mláďatá. Hlavné ľudské hrozby zahŕňajú stratou biotopu premenou prérií na poľnohospodársku pôdu, prenasledovaním a reguláciou populácií, ako aj šírením chorôb. Obzvlášť ničivá je tzv. sylvatic plague (šavľovitá morová nákaza spôsobená baktériou Yersinia pestis), ktorá môže zdecimovať celé kolónie. V dôsledku týchto tlakov sú niektoré druhy prérijných psov v súčasnosti považované za ohrozené alebo zraniteľné.
Ochrana
Ochranné programy sa zameriavajú na obnovu prirodzených prérií, kontrolu rozšírenia chorôb, reintrodukciu prérijných psov do historických oblastí a spoluprácu s farmármi a správami pôdy za účelom zmiernenia konfliktov. Zachovanie prérijných psov má širší pozitívny dopad na celú ekosystémovú mozaiku, pretože ich prítomnosť podporuje biodiverzitu a zdravie lúčnych spoločenstiev.
