Jastrab červenochvostý (Buteo jamaicensis) — opis, výskyt a strava

Popis a veľkosť

Jastrab červenochvostý má na tele výraznú variabilitu sfarbenia — od svetlého („svetlý morph“) po tmavý („tmavý morph“), pričom mnoho jedincov má typický rudo-hnedý chvost. Samce sú zvyčajne menšie než samice (pohlavný dimorfizmus). Priemerná hmotnosť sa pohybuje približne medzi 0,7–1,6 kg (1,5–3,5 lb) a rozpätie krídel je približne 109–145 cm (43–57 palcov, 1 092–1 448 mm).

Rozšírenie a biotopy

Jastrab červenochvostý hniezdi na väčšine územia Severnej Ameriky, od západnej Aljašky a severnej Kanady až po Panamu a Západnú Indiu. Záleží od poddruhu a lokality, či je sťahovavý — severné populácie často migrujú južne na zimu, zatiaľ čo populácie v miernejších oblastiach bývajú stálymi rezidentmi. Preferuje otvorené krajiny s osamotenými stromami alebo skalnatými výbežkami, okraje lesov, polia, pastviny a periurbanizované oblasti.

Potrava a spôsob lovu

Jastrab červenochvostý je primárne mäsožravec. Živí sa najčastejšie hlodavcami, ako sú piskory a myši, ale nepohrdne ani väčšou korisťou — zajacmi, vtákmi, plazmi či hmyzožravcami podľa dostupnosti. Má vynikajúci zrak, vďaka ktorému dokáže z diaľky zazrieť i malé zvieratá pohybujúce sa v tráve. Loví prevažne pasívnym sedením na vyvýšenom bode alebo pomalým krúžením nad krajinou a následným prudkým náletom na korisť.

Dokáže sa rýchlo ponoriť a udeľovať údery pazúrmi tak, že korisť znehybnie alebo usmrtí. V praxi je schopný zachytiť a zdvihnúť korisť v krátkom čase — často trvá celý zásah menej než niekoľko sekúnd. Je to pevný a účinný lovec, ktorý v prípade potreby uniesie korisť podobnej váhy svojej vlastnej.

Hniezdenie a rozmnožovanie

Jastrab si stavia hniezda na stromoch, skalách alebo v holých konároch. Hniezdo je zvyčajne zbudované z vetvičiek a vystlané mäkšími materiálmi. Samica znáša obyčajne 1–5 vajec; inkubácia trvá približne 28–35 dní a o inkubáciu sa väčšinou stará hlavne samica, hoci samec nosí potravu. Mláďatá sa vyliahnu nevyzreté (altriciálne) a po približne 5–7 týždňoch sú pripravené na prvé lety; úplnú samostatnosť dosahujú neskôr počas leta.

V sokoliarstve a právna ochrana

Pre svoju odolnosť, prispôsobivosť a relatívne veľkú početnosť sú jastraby červenochvosté obľúbené v sokoliarstve. Pretože sú bežné a relatívne ľahko zvyknuteľné na výcvik, väčšina jastrabov dovážaných a chovaných v Spojených štátoch sú červenooké. Sokoliari spravidla pracujú s tzv. „prechodnými jastrabmi“ — mladými jedincami, ktoré opustili hniezdo, sú samostatné, ale majú menej ako rok. Je to zámerne, aby sa nezasahovalo do hniezdnej populácie: odobratie dospelých jedincov, ktoré sú v hniezde alebo vychovávajú mláďatá, je nezákonné a poškodilo by to populáciu.

Sokoliari preferujú tiež mladé „prelietavé“ jastraby, pretože tieto jedince ešte nemajú vyvinuté instinkty dospelých vtákov, ktoré by výrazne sťažovali výcvik a manipuláciu. V mnohých oblastiach je chov a výcvik dravcov prísne regulovaný, často vyžadujúci licencie a dodržiavanie zákonov o ochrane voľne žijúcich zvierat.

Stav populácie a význam

Väčšina populácií jastraba červenochvostého je stabilná alebo sa dokonca zvyšuje, pretože tento druh dobre využíva rozmanité habitaty vrátane otvorených a ľudských sídel. Z tohto dôvodu je často klasifikovaný medzi menej ohrozené druhy. Napriek tomu je dôležité monitorovať miestne populácie, chrániť hniezdne lokality a obmedzovať zbytočné odchytávanie dospelých jedincov.

Ďalšie zaujímavosti

• Jastrab červenochvostý má v repertoári hlasov piskľavé, prenikavé výkriky, ktoré sú typické pri obrane teritória a pri komunikácii medzi rodičmi a mláďatami.
• Existuje niekoľko poddruhov a farebných morfov, ktoré sa líšia veľkosťou a sfarbením.
• V mestských a prímestských oblastiach tento druh často loví pozdĺž diaľnic alebo na okrajoch parkov, kde je hojne k dispozícii drobná fauna.