Diadophis punctatus, nazývaný aj užovka prstencovitá, je druh hada. Užovka prstencovitá žije vo východnej a strednej časti Severnej Ameriky a vyskytuje sa v rôznych biotopoch, od lesov cez lúky až po skalnaté oblasti a vlhké brehy potokov. Je charakteristická úzkym „krúžkom“ okolo krku, ktorý môže byť červený, oranžový, žltý alebo inej farby v závislosti od poddruhu.
Popis
Užovky prstencovité sú menšie hady; dospelé jedince majú zvyčajne dĺžku 25–40 cm, niekedy o niečo viac. Dorsálna (horná) farba tela je veľmi variabilná — od sivohnedej cez olivovú až po tmavohnedú alebo takmer čiernu — pričom brušná strana je často výrazne zafarbená (jednofarebná alebo s kontrastným pásikom). Typickým znakom je jasný pruh okolo krku (krúžok), ktorý dal druhu jeho bežný názov.
Rozšírenie a biotopy
Užovky prstencovité obývajú Spojené štáty, stredné Mexiko a juhovýchodnú Kanadu. Preferujú vlhkejšie prostredia s dostatkom krytu — pod kameňmi, kmeňmi, listovým opadom či v burine. Dokážu žiť v lesoch, na lúkach, v mokradiach a pri nábrežiach riek a potokov.
Správanie a strava
Jedná sa predovšetkým o nočné a súmračné (krepuskulárne) živočíchy — najaktívnejšie sú pri súmraku a v noci. Živia sa hlavne malými obojživelníkmi (salamandry, mloky), červami, slimákmi, drobnými žabami, niekedy aj malými jaštericami či hadmi. Sú to tajní a plachí lovci, ktorí často využívajú úzky priestor pod krytom na hľadanie koristi.
Jedovatnosť a obranné správanie
Užovka prstencovitá má mierne jedovaté sliny a zadné zuby, ktoré pomáhajú pri usmrcovaní malej koristi; v ľudskej medicíne však ich jed nie je považovaný za nebezpečný. Hady sú pre ľudí vo väčšine prípadov neškodné, pretože sú malé a málokedy uhryznú. Keď sa cítia ohrozené, často skrútia chvost a odhalia jasne sfarbené bruško, čím odvracajú pozornosť predátora; môžu tiež vylučovať nezvyčajný zápachný sekret.
Výskum ukazuje, že ich jed nie je nebezpečný pre dospelého človeka, no individuálna reakcia môže závisieť od citlivosti osoby.
Rozmnožovanie
Užovky prstencovité sú väčšinou oviparné (kladú vajcia). Mnohé samice ukladajú 2–12 vajec, ktoré znášajú v úkrytoch bohatých na vlhkosť. Mláďatá sa liahnu po niekoľkých týždňoch až mesiacoch, v závislosti od podmienok prostredia, a sú po vyliahnutí samostatné.
Poddruhy a taxonómia
Vedci sa domnievajú, že existuje veľa foriem a variantov užovky prstencovitej. Užovka prstencovitá je jediným druhom hada vo svojom rode, avšak rozlišuje sa niekoľko poddruhov — v literatúre sa často uvádza okolo 14 rozpoznávaných poddruhov. Poddruhy sa líšia farbou, vzorom a rozšírením; presné hranice medzi nimi môžu byť predmetom ďalšieho výskumu.
Ohrozenie a vzťah k človeku
Vo všeobecnosti sú užovky prstencovité bežné a nie sú považované za vážne ohrozené. Niektoré lokálne populácie alebo konkrétne poddruhy však môžu čeliť úbytku prirodzených biotopov, znečisteniu alebo zvinovaniu krajiny. Predátori týchto hadov zahŕňajú vtáky dravce, väčšie cicavce a väčšie druhy hadov.
Pre ľudí sú malé a nenápadné, prínosné v kontrole drobného bezstavovcového a obojživelníckeho hmyzu. Pri stretnutí s nimi sa odporúča nerušiť ich a ponechať ich pri úteku; pokusy o chytenie môžu viesť k stresu pre zviera a zbytočnému riziku pre človeka.
