Morské hady: definícia, druhy, výskyt a jedovatosť

Väčšina morských hadov dorastá do veľkosti 1,2 až 1,4 m, niektoré môžu dosiahnuť 2 m a viac. Hydrophis cyanocinctus dosahuje 2,5 až 3 m. Pri veľkosti 1,8 m dosahujú hmotnosť približne 0,8 - 1,3 kg. Vo väčšine prípadov sú samice väčšie ako samce.

Všetky morské hady majú chvost podobný pádlu a mnohé z nich majú bočne stlačené telo - vyzerajú trochu ako úhor. Na rozdiel od rýb však nemajú žiabre a musia pravidelne vychádzať na hladinu, aby sa nadýchli. Napriek tomu patria medzi najúplnejšie vodné stavovce dýchajúce vzduch. Do tejto skupiny patria druhy s jedným z najsilnejších jedov zo všetkých hadov. Niektoré majú miernu povahu a uhryznú len vtedy, keď sú vyprovokované, zatiaľ čo iné sú oveľa agresívnejšie.

• Všetky hady sú dobrí plavci, ale iba pravé morské hady žijú celý život v oceáne. Nielenže tam žijú, ale aj jedia a dokonca majú svoje mláďatá priamo vo vode. Väčšina z nich vôbec nemôže žiť na súši. Ak ich na súš vytlačí búrka alebo silné morské prúdy, nie sú schopné pohybu. Morské hady nemajú šupiny (špeciálne šupiny na bruchu hada, ktoré mu pomáhajú uchopiť sa a kĺzať sa po zemi), takže ak sa morský had ocitne na pláži, nie je schopný vyplávať späť do mora. Namiesto toho majú morské hady chvost v tvare pádla. Vďaka chvostu môže had dobre plávať.

Morské hady majú špeciálne nozdry, ktoré sa môžu zatvoriť, keď sa ponoria pod vodu, a otvoriť, keď sa vynoria, aby sa nadýchli, podobne ako fúkacie otvory veľrýb (vedci ich nazývajú ventilové nozdry). Nosné dierky sa nachádzajú vysoko na hlave, takže celý had môže zostať pod vodou, keď sa vynorí, aby sa nadýchol. Pri hľadaní potravy môže morský had zostať pod vodou dlhý čas. Na tento účel sa morským hadom vyvinuli jediné pľúca, ktoré sú takmer také dlhé ako celé telo.

Väčšina morských hadov dokáže dýchať cez kožu. To je pre plazy nezvyčajné, pretože ich koža je zvyčajne hrubá a šupinatá. Pokusy s čierno-žltým morským hadom Pelamis platurus (pelagický druh) ukázali, že tento druh dokáže týmto spôsobom získať približne 20 % kyslíka, čo mu umožňuje dlhšie ponory.

Podobne ako iné suchozemské živočíchy, ktoré sa prispôsobili životu v morskom prostredí, aj morské hady prehĺtajú oveľa viac soli ako ich príbuzní žijúci na súši. Je to spôsobené ich stravou a neúmyselným prehltnutím morskej vody. Funkcia obličiek vtákov a plazov je príliš slabá na to, aby odstránili dostatok soli. U vtákov, ako sú tučniaky, sa soľ odstraňuje prostredníctvom nosných žliaz. Rovnaký mechanizmus používajú aj morské leguány na Galapágoch. Morské korytnačky majú slzné žľazy, ktoré im umožňujú produkovať veľmi slané slzy. U morských hadov však žľazy pod jazykom a okolo neho umožňujú vylučovať soľ pohybom jazyka.

Prirodzená funkcia

Väčšina morských hadov sa živí rybami, najmä úhormi. Ten po uhryznutí stuhne a v priebehu niekoľkých sekúnd uhynie. Jeden druh uprednostňuje mäkkýše a kôrovce, napríklad krevety. Niektoré druhy žijúce na útesoch majú malú hlavu a tenký krk, čo im umožňuje získať malé úhory z mäkkého dna, kde sa ukrývajú.

Účinok jedu na človeka

Pelamis platurus má silnejší jed ako ktorýkoľvek iný druh suchozemského hada v Kostarike. Tento had sa veľmi často vyskytuje vo vodách západného pobrežia Kostariky. Napriek tomu bolo zaznamenaných len málo prípadov úmrtia ľudí. Napriek tomu by sa so všetkými morskými hadmi malo zaobchádzať veľmi opatrne.

Pri uhryznutí sa vstrekne len malé množstvo jedu. Príznaky spôsobené jedom sa môžu spočiatku zdať mierne. Zvyčajne ide o malý alebo žiadny opuch a zriedkavo sú postihnuté aj blízke lymfatické uzliny. Najdôležitejšími príznakmi sú rýchly rozpad kostrového svalového tkaniva a ochrnutie. Medzi skoré príznaky patrí bolesť hlavy, jazyk s hrubým pocitom, smäd, potenie a zvracanie. Medzi príznaky, ktoré sa môžu objaviť po 30 minútach až niekoľkých hodinách po uhryznutí, patrí všeobecná bolesť, stuhnutosť a citlivosť svalov na celom tele. Neskôr nasledujú príznaky typické pre iné útoky elapidov: postupné ochrnutie svalov. Ochrnutie svalov, ktoré sa podieľajú na prehĺtaní a dýchaní, môže byť smrteľné. Po troch až ôsmich hodinách sa v krvnej plazme môže začať objavovať myoglobín. Je to dôsledok rozpadu svalov. Môže spôsobiť, že moč sa zmení na tmavočervenú, hnedú alebo čiernu farbu a nakoniec môže viesť k zlyhaniu obličiek. Po šiestich až dvanástich hodinách môže ťažká hyperkaliémia viesť k zástave srdca. Hyperkaliémia je tiež výsledkom rozpadu svalov.

• Napadnutá osoba môže pociťovať nevoľnosť, vracanie, hrubý jazyk, ťažkosti pri hovorení a prehĺtaní, rozmazané videnie, slabosť, necitlivosť alebo stuhnutosť.
• Závažnejšie príznaky môžu zahŕňať paralýzu, poklesnuté očné viečka, tmavohnedý moč, zablokovanie čeľuste, ťažkosti s dýchaním a modré pery a jazyk. Niekedy môže nastať smrť.