Francúzština
Francúzština (francúzsky: français, vyslovuje sa "Fronce-eh") je románsky jazyk, ktorým sa začalo hovoriť vo Francúzsku. Hovorí sa ním aj v Belgicku (Valónsko), Luxembursku, Quebecu (Kanada), Švajčiarsku (Romandia) a mnohých rôznych krajinách Afriky (frankofónna Afrika). Približne 220 miliónov ľudí hovorí francúzštinou ako rodným alebo druhým jazykom. Je tiež jedným z koreňov iných jazykov, napríklad haitskej kreolčiny. Podobne ako ostatné románske jazyky, aj jej podstatné mená majú rod, ktorý sa delí na slová mužského (maskulín) a ženského (féminín) rodu.
História
V dávnych dobách žili Kelti na území dnešného Francúzska. Vtedy sa táto krajina nazývala Galia (latinsky Gallia). Rimania si Galliu podrobili a urobili z nej provinciu. Keďže Rimania hovorili po latinsky, miestni obyvatelia sa naučili latinsky a začali ňou hovoriť. Ich vlastný jazyk, galčina, sa používal skôr menej často, hoci bretončina je jazyk, ktorým sa dodnes hovorí v časti Francúzska nazývanej Bretónsko a ktorý pochádza zo starého keltského jazyka.
Francúzska výslovnosť sa viac ako v iných románskych jazykoch radikálne líšila od latinčiny. Po páde Rímskej ríše a príchode germánskych národov na vidiek sa vulgárna latinčina rýchlo menila. V stredovekom Francúzsku sa zmenila na dva dialekty alebo jazyky: langue d'oc a langue d'oïl. Oba znamenajú "jazyk áno", pretože oc bolo slovo pre "áno" na juhu a oïl znamenalo "áno" na severe. Dnes sa slovo "áno" vo francúzštine vyslovuje ako "oui".
V roku 1635 Francúzsko založilo Francúzsku akadémiu s cieľom štandardizovať francúzsky jazyk. Akadémia dodnes stanovuje pravidlá štandardnej francúzštiny.
Langue d'oc sa dnes nazýva okcitánčina a stále ňou hovorí veľa ľudí v južnom Francúzsku.
Frankofónna Afrika
Listy
Francúzština používa rímsku abecedu, podobne ako angličtina. Je tu niekoľko rozdielov, pretože samohlásky môžu mať pridané tri typy diakritiky. Ide o ostrý prízvuk é, veľký prízvuk è a obkročný prízvuk î. K hláske c sa môže pridať aj cedila, čím vznikne hláska ç.
Samohlásky
- a sa vyslovuje ako v slove "otec".
- ai a ei sa vyslovujú ako "ay" v "say".
- an a en sa vyslovujú ako "on" v slove "wrong", nie však, ak sú za ním dve písmená n alebo e.
- au a eau sa vyslovujú ako "o" v "note".
- V koncovkách er a ez sa e vyslovuje ako "ay" v slove "say".
- eu sa vyslovuje ako "e" v slove "verš".
- Inak je e ako a v slove "o". Ak sa však nachádza na konci slova, je nemé, pokiaľ nejde o krátke slovo.
- é sa vyslovuje ako "ay" v slove "say".
- è a ê sa vyslovujú ako "e" v slove "bed".
- Okrem e tieto tri diakritické znamienka nemajú vplyv na výslovnosť ostatných samohlások.
- i a y sa vyslovujú ako "ee" v slove "tree".
- "in" sa vyslovuje ako "an" v slove "bank", nie však, ak sú za ním dve písmená n alebo e.
- o sa vyslovuje ako v slove "note".
- oi sa vyslovuje ako "w", po ktorom nasleduje "a" v slove "otec".
- oin sa vyslovuje ako "wan" v "twang".
- "on" sa vyslovuje ako "on" v slove "long", ale nie, ak sú za ním dve písmená n alebo e.
- ou sa vyslovuje ako "oo" v slove "food".
- œ sa vyslovuje ako "e" v slove "verš", ale so zaoblenejšími perami.
- u nie je zvuk, ktorý existuje v angličtine. Vyslovuje sa ako "ee" v slove "feed", ale so zaoblenými perami tak, ako by ste povedali slovo "food".
- un sa vyslovuje ako "un" v slove "hung", nie však, ak sú za ním dve písmená n alebo e.
Spoluhlásky
- Podobne ako v angličtine sa c vyslovuje ako "k" pred väčšinou písmen, ale ako mäkké "s" pred e, i alebo y.
- ç sa vyslovuje ako mäkké "s".
- ch, š a sch sa vyslovujú ako "š" v slove "shop".
- g sa pred väčšinou písmen vyslovuje ako tvrdé "g". Pred e, i alebo y sa vyslovuje ako "s" v slove "poklad".
- gn sa vyslovuje ako "ny" v "canyon".
- h je vždy tichý.
- j sa vyslovuje ako "s" v slove "poklad".
- l sa zvyčajne (ale nie vždy) vyslovuje ako "y" v slove "áno", ak nasleduje za písmenom i; inak sa vyslovuje ako "l".
- m a n sa menia, ak nasledujú po samohláske - pozri vyššie.
- qu sa vyslovuje ako "k".
- r sa vyslovuje inak ako v angličtine, je to kloktavý zvuk, ktorý sa vydáva vzadu v krku.
- th sa vyslovuje ako "t", nie ako v angličtine.
- x sa vyslovuje ako "gz" alebo "ks".
- b, d, f, k, p, ph, s, t, v, w a z sa vyslovujú rovnako ako v angličtine.
Ak sa slovo končí spoluhláskou, zvyčajne sa nevyslovuje, pokiaľ sa nasledujúce slovo nezačína samohláskou. Ak je však slovo veľmi krátke alebo posledná spoluhláska je c, r, l alebo f, vyslovuje sa aj tak.
Príklady
Tu je niekoľko príkladov francúzskych slov a viet :
Slovo | Význam |
Oui | Áno (si, keď sa používa ako odpoveď na ne- alebo negatívne výrazy) |
Nie | Nie |
Bonjour | Dobrý deň (formálne) |
Au revoir | Zbohom |
Salut | Ahoj a zbohom (neformálne) |
Merci | Ďakujem |
Merci beaucoup | Ďakujem veľmi pekne |
Monsieur | Pane, pán |
Madame | Vážená pani, pani |
Homme | Muž |
Femme | Žena |
Fille | Dievča |
Garçon | Chlapec |
Poulet | Kuracie mäso |
Obrovský | Nádherné |
En vacances | Na dovolenke/dovolenke |
Eau | Voda |
Manger | Jesť |
Parlez-vous français? | Hovoríte po francúzsky? |
Je parle français. | Hovorím po francúzsky. |
Comment allez-vous? | Ako sa máte? (formálne alebo viac ako jedna osoba) |
Comment vas-tu? | Ako sa máte? (neformálne) |
Je t'aime. | Milujem ťa. |
Où sont les toilettes s'il vous plaît ? | Kde sú toalety, prosím? |
Comment t'appelles-tu? | Ako sa voláte? |
Je m'appelle... (vaše meno) | Moje meno je... (vaše meno) |
Je parle l'anglais | Hovorím anglicky |
S'il vous plaît | Prosím (formálne) |
J'ai besoin d'un taxi | Potrebujem taxík |
Mnohé francúzske slová sú podobné anglickým, pretože angličtina prevzala mnoho slov z normančiny, ktorá je dialektom francúzštiny ovplyvneným starou severštinou. A to aj napriek tomu, že vedci považujú angličtinu za germánsky jazyk, podobne ako nemčinu. Slová v rôznych jazykoch s rovnakým významom, ktoré sa píšu podobne, sa nazývajú kognáty. Väčšina anglických slov zakončených na "tion" a "sion" pochádza z francúzštiny. Ďalšie príklady nájdete nižšie:
Slovo | Význam |
Nie | Nie |
Théâtre | |
Crème | Krém |
Ballon | Balón |
Difficile | Ťažké |
Drak | Drak |
Krysy | Krysy |
Cinéma | Kino |
Énergie | Energia |
Ennemi | Nepriateľ |
Oncle | Strýko |
Súvisiace stránky
- Zoznam územných celkov, v ktorých je francúzština úradným jazykom
Otázky a odpovede
Otázka: Čo je to Francúzsky ostrov?
Odpoveď: Francúzština je románsky jazyk, ktorým sa začalo hovoriť vo Francúzsku.
Otázka: Kde sa okrem Francúzska hovorí po francúzsky?
Odpoveď: Francúzsky sa hovorí aj v Belgicku, Luxembursku, Quebecu (Kanada), Švajčiarsku a v mnohých rôznych krajinách Afriky (frankofónna Afrika).
Otázka: Koľko ľudí hovorí francúzštinou ako rodným alebo druhým jazykom?
Odpoveď: Približne 220 miliónov ľudí hovorí po francúzsky ako rodným alebo druhým jazykom.
Otázka: Ktorý ďalší jazyk bol jedným z koreňov francúzštiny?
Odpoveď: Francúzština je jedným z koreňov haitskej kreolčiny.
Otázka: Má francúzština pri podstatných menách rod?
Odpoveď: Áno, podobne ako ostatné románske jazyky, aj francúzština má podstatné mená, ktoré sa delia na slová mužského (maskulín) a ženského (féminín) rodu.
Otázka: Aká je výslovnosť francúzskeho slova "francúzsky"?
Odpoveď: Francúzske slovo pre "Francúz" je "français" a vyslovuje sa "Fronce-eh".
Otázka: V ktorých ďalších krajinách okrem Francúzska sa nachádzajú francúzsky hovoriace oblasti?
Odpoveď: Belgicko (Valónsko), Luxembursko, Quebec (Kanada), Švajčiarsko (Romandia) a mnoho rôznych krajín v Afrike (frankofónna Afrika) obsahujú francúzsky hovoriace oblasti.