Barnardova hviezda
Barnardova hviezda, známa aj ako Barnardova hviezda na úteku, je červený trpaslík s veľmi nízkou hmotnosťou, vzdialený od Zeme približne šesť svetelných rokov v súhvezdí Ophiuchus (Had). Je veľmi stará a pohybuje sa pomerne rýchlo.
V roku 1916 americký astronóm E. E. Barnard nameral jej vlastný pohyb 10,3 oblúkovej sekundy za rok. To je najväčší známy vlastný pohyb akejkoľvek hviezdy vzhľadom na Slnko. Barnardova hviezda je vo vzdialenosti približne 1,8 parseku od Slnečnej sústavy, teda necelých šesť svetelných rokov, najbližšou známou hviezdou v súhvezdí Ophiuchus a štvrtou najbližšou známou samostatnou hviezdou k Slnku po troch zložkách sústavy Alfa Centauri. Napriek svojej blízkosti nie je Barnardova hviezda so slabou zdanlivou magnitúdou približne deväť viditeľná voľným okom; v infračervenom svetle je však oveľa jasnejšia ako vo viditeľnomsvetle.
Barnardova hviezda, zobrazenie polohy každých 5 rokov 1985-2005
Podrobnosti
Barnardova hviezda bola predmetom mnohých štúdií a astronómovia jej pravdepodobne venovali viac pozornosti ako ktorejkoľvek inej trpasličej hviezde triedy M, pretože sa nachádza v blízkosti nebeského rovníka a má priaznivú polohu na pozorovanie. Barnardova hviezda je tiež pozoruhodná ako cieľ projektu Daidalos, štúdie o možnosti rýchleho cestovania bez posádky do blízkych hviezdnych systémov.
Barnardova hviezda je stará 7 až 12 miliárd rokov, je teda podstatne staršia ako Slnko a môže patriť medzi najstaršie hviezdy v galaxii Mliečna cesta. Barnardova hviezda sa otočí len raz za 130 dní (v porovnaní s viac ako 25 dňami Slnka). V roku 1998 astronómovia zaznamenali intenzívne vzplanutie, ktoré ukázalo, že Barnardova hviezda je "záblesková hviezda". Barnardova hviezda má označenie premenná hviezda V2500 Ophiuchi.
Vlastný pohyb Barnardovej hviezdy je "do strany" vzhľadom na našu priamku viditeľnosti k Slnku 90 km/s. Oblúková vzdialenosť 10,3 sekundy, ktorú ročne prejde, predstavuje štvrť stupňa za ľudský život, čo je približne polovica uhlového priemeru Mesiaca v splne.
Radiálnu rýchlosť Barnardovej hviezdy smerom k Slnku možno merať pomocou jej modrého posunu. Tieto merania v kombinácii s vlastným pohybom naznačujú skutočnú rýchlosť voči Slnku približne 140 km/s.
Zatiaľ čo Barnardova hviezda má najväčší vlastný pohyb, najväčšia známa skutočná rýchlosť inej hviezdy v Mliečnej ceste patrí Wolfovi 424 s rýchlosťou 555 km/s.
Barnardova hviezda sa k Slnku najviac priblíži okolo roku 11 700 nášho letopočtu, keď sa k nemu priblíži na vzdialenosť približne 3,8 svetelného roka. V tom čase však nebude najbližšou hviezdou, pretože Proxima Centauri sa k Slnku priblíži ešte viac. Barnardova hviezda bude v čase najväčšieho priblíženia stále príliš slabá na to, aby ju bolo možné vidieť voľným okom, pretože jej zdanlivá magnitúda bude vtedy približne 8,5. Potom sa bude od Slnka postupne vzďaľovať.
Vzdialenosti najbližších hviezd od doby pred 20 000 rokmi do budúcnosti za 80 000 rokov
Otázky a odpovede
Otázka: Čo je Barnardova hviezda?
Odpoveď: Barnardova hviezda je červený trpaslík s veľmi nízkou hmotnosťou, ktorý sa nachádza v súhvezdí Ophiuchus, približne šesť svetelných rokov od Zeme.
Otázka: Ako stará je Barnardova hviezda?
Odpoveď: Barnardova hviezda je veľmi stará.
Otázka: Ako rýchlo sa Barnardova hviezda pohybuje?
Odpoveď: Barnardova hviezda sa pohybuje pomerne rýchlo.
Otázka: Aký je vlastný pohyb Barnardovej hviezdy?
Odpoveď: V roku 1916 americký astronóm E. E. Barnard nameral vlastný pohyb Barnardovej hviezdy 10,3 oblúkovej sekundy za rok, čo je najväčší známy vlastný pohyb akejkoľvek hviezdy vzhľadom na Slnko.
Otázka: Je Barnardova hviezda viditeľná voľným okom?
Odpoveď: Nie, Barnardova hviezda nie je viditeľná voľným okom.
Otázka: Ako blízko je Barnardova hviezda k Slnečnej sústave?
Odpoveď: Barnardova hviezda je od Slnečnej sústavy vzdialená približne 1,8 parseku, teda necelých šesť svetelných rokov.
Otázka: Kde sa Barnardova hviezda nachádza medzi najbližšími známymi jednotlivými hviezdami k Slnku?
Odpoveď: Barnardova hviezda je štvrtou najbližšou známou samostatnou hviezdou k Slnku po troch zložkách sústavy Alfa Centauri.
