Tadžikovia
Tadžici (perzsky: تاجيک Tājīk) sú perzsky hovoriaci národ, ktorý sa vyskytuje najmä na území dnešného Tadžikistanu, vrátane častí Afganistanu, Uzbekistanu a Číny. Po sovietskej invázii do Afganistanu v roku 1979 niektorí tadžickí utečenci utiekli do susedného Iránu a Pakistanu. Väčšina Tadžikov sú sunnitskí moslimovia, ale niekoľko ľudí v odľahlých horských oblastiach vyznáva šiitský islam.
Názov Tadžikovia začali pre túto skupinu ľudí používať Rusi začiatkom 20. storočia. Predtým sa nazývali Sarti. Názov Tadžik sa vzťahuje na tradične usadené obyvateľstvo, ktoré v Tadžikistane a Uzbekistane hovorí formou perzského jazyka nazývanou tadžiki a v Afganistane hovorí dnešným jazykom darí.
Všeobecne sa uznáva, že pôvod slova Tadžik je stredoperzský Tāzīk "Arab" (novoperzsky Tazi) alebo iránske (sogdijské alebo partské) príbuzné slovo. Niektorí Turci v Strednej Ázii prevzali variant tohto slova, Täžik, na označenie perzských moslimov v povodí rieky Oxus a v Chorasane, ktorí boli súpermi Turkov.
Historici sa domnievajú, že niektorí Tadžici môžu byť spojení so starými Árijcami, ktorí v tomto regióne žili tisíce rokov. Boli dedičmi a prenášačmi stredoázijskej usadlej kultúry, ktorá sa v prehistorických dobách rozšírila z iránskej náhornej plošiny do oblasti siahajúcej zhruba od Kaspického mora po hranice Číny. Árijci tvorili jadro starovekého obyvateľstva Chvarezmu, Sogdiany a Baktrie, ktoré boli súčasťou Transoxánie. Boli súčasťou ríše Perzie a Alexandra Veľkého a miešali sa s neskoršími nájazdníkmi, ako boli Maurijci, Kušánci a Hepthaliti. Postupom času jazyk, ktorý používali títo starovekí ľudia, nakoniec ustúpil perzštine, západnému dialektu, ktorým sa hovorí v Iráne, Afganistane a Tadžikistane. V 13. storočí sa Džingischán a jeho mongolská armáda po vyplienení perzského obyvateľstva usadili v mnohých populárnych perzských mestách. Títo Mongoli neskôr prijali perzský jazyk a náboženstvo islam. Tadžici zvyčajne odmietajú mongolský pôvod a tvrdia, že sú starovekí Peržania, ale je ťažké to dokázať.
Súvisiace stránky
- Peržania
- Hazárovia
Otázky a odpovede
Otázka: Čo sú Tadžici?
Odpoveď: Tadžici sú perzsky hovoriaca iránska etnická skupina, ktorá sa vyskytuje najmä na území dnešného Tadžikistanu vrátane častí Afganistanu, Uzbekistanu a Číny. Alternatívne názvy pre Tadžikov sú (východná) perzština, Dehqan a Farsiwan.
Otázka: Kedy niektorí tadžickí utečenci utiekli žiť do susedných krajín?
Odpoveď: Po sovietskej invázii do Afganistanu v roku 1979 niektorí tadžickí utečenci utiekli do susedného Iránu a Pakistanu.
Otázka: Aké náboženstvo vyznáva väčšina Tadžikov?
Odpoveď: Väčšina Tadžikov sú sunnitskí moslimovia, ale niekoľko ľudí v odľahlých horských oblastiach vyznáva šiitský islam spolu s miestami v mestách, ako je Herát a Kábul.
Otázka: Ako sa pre túto skupinu ľudí začal používať názov "Tadžik"?
Odpoveď: Názov Tadžik sa pre túto skupinu ľudí začal používať začiatkom 20. storočia vďaka Rusom. Predtým sa nazývali Sarti.
Otázka: Akým jazykom hovoria Tadžici?
Odpoveď: Tadžici hovoria formou perzského jazyka, ktorý sa v Tadžikistane a Uzbekistane nazýva tadžický jazyk a v Afganistane sa oficiálne nazýva dárí.
Otázka: Odkiaľ sa historici domnievali, že Tadžici môžu byť spojení so starými Árijcami?
Odpoveď: Historici sa domnievajú, že Tadžici môžu byť spojení so starými Árijcami, ktorí žili v Strednej Ázii tisíce rokov. Postupom času sa stali súčasťou ríš, ako bola Perzia a ríša Alexandra Veľkého, a tiež sa zmiešali s neskoršími nájazdníkmi, ako boli Maurijci, Kušánci a Hepthaliti.
Otázka: Ako sa Mongoli usadili v mnohých populárnych perzských mestách po vyhladení ich obyvateľstva?
Odpoveď: V 13. storočí sa Džingischán a jeho mongolská armáda usadili v mnohých populárnych perzských mestách po tom, ako vyhladili ich obyvateľstvo. Títo Mongoli neskôr prijali perzský jazyk a náboženstvo islam, pričom niektorí z nich sa hlásia k ich čiastočnému pôvodu
