Povstanie Talibanu

Obchod s ópiom

Afganistan je v súčasnosti jedným z najväčších producentov ópia. Hoci má ópium svoje využitie aj ako bežná droga, používa sa najmä ako nelegálna droga. V roku 2001 Afganistan produkoval len 11 % svetovej produkcie ópia, dnes produkuje viac ako deväťdesiat percent. V roku 2007 93 % opiátov nefarmaceutickej kvality na svetovom trhu pochádzalo z Afganistanu. To predstavuje hodnotu vývozu približne 4 miliardy dolárov; pestovatelia ópia zarobia približne štvrtinu tejto sumy, zvyšok pripadne okresným úradníkom, povstalcom, vojenským veliteľom a obchodníkom s drogami. Obchod s drogami tvorí polovicu afganského HDP. Podľa odhadov Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) z roku 2006 sa 52 % HDP krajiny, teda 2,7 miliardy dolárov ročne, vytvára z obchodu s drogami.

V oblastiach, kde je bezpečnostná situácia horšia, sa produkuje viac ópia, v oblastiach, ktoré sú stabilnejšie, sa produkuje menej. Mnohí poľnohospodári vo vidieckych oblastiach sú závislí od predaja makových semien. Ópium je výnosnejšie ako pšenica a zničenie ópiových polí by mohlo viesť k nespokojnosti alebo nepokojom medzi postihnutým obyvateľstvom. Do výroby ópia je zapojených približne 3,3 milióna Afgancov. Z tohto dôvodu niektorí ľudia tvrdia, že likvidácia maku nie je reálnou možnosťou. Niektoré programy na likvidáciu maku sa však ukázali ako účinné, najmä na severe Afganistanu. Program likvidácie ópiového maku, ktorý v rokoch 2005 až 2007 uskutočnil guvernér provincie Balch Ustad Atta Mohammad Noor, úspešne znížil pestovanie maku v provincii Balch zo 7 200 hektárov v roku 2005 na nulu do roku 2007.

Z hodnotenia rizika ópia v Afganistane z roku 2013, ktoré vydal Úrad OSN pre drogy a kriminalitu, vyplýva, že Taliban od roku 2008 podporuje farmárov pestujúcich mak ako zdroj príjmov pre povstalcov.

Opium je pre Taliban hlavným zdrojom príjmov: Opiové makové pole v údolí Gostan, provincia Nimrúz, Afganistan


Zozbierané makové kapsuly


Pestovanie ópiového maku v Afganistane, 1994-2016 (v hektároch)

Taliban nie je považovaný za príčinu problému

Vojny a konflikty v Afganistane trvajú už viac ako tridsať rokov. V dôsledku toho patrí táto krajina medzi najchudobnejšie a najmenej rozvinuté krajiny sveta. Je tiež jednou z najviac skorumpovaných krajín. Tridsaťpäť percent obyvateľstva je nezamestnaných a viac ako polovica ľudí žije pod hranicou chudoby.

Západná humanitárna skupina Oxfam zverejnila prieskum verejnej mienky, ktorý uskutočnila v Afganistane v roku 2010. Podľa tohto prieskumu 83 % afganského obyvateľstva nepovažuje Taliban za militantov. Za hlavné príčiny vojny vo svojej krajine považujú chudobu, nezamestnanosť a korupciu vlády. Keď afganské sily podporované Spojenými štátmi koncom roka 2001 vyhnali Taliban, miera násilia sa zvýšila. Takmer polovica opýtaných uviedla, že hlavnými príčinami prebiehajúcej vojny sú korupcia a zlá vláda. Dvanásť percent respondentov uviedlo, že na vine je povstanie Talibanu. po páde Talibanu uviedlo najviac ľudí ako dôvod pokračujúcich bojov zasahovanie zo zahraničia, pričom dvadsaťpäť percent respondentov uviedlo, že na vine sú iné krajiny.

Eskalácia v roku 2006

Od začiatku roka 2006 čelí Afganistan vlne útokov improvizovanými výbušninami a samovražednými atentátnikmi, najmä po tom, ako NATO na jar 2006 prevzalo velenie nad bojom proti povstalcom.

Afganský prezident Hámid Karzaj verejne odsúdil metódy používané západnými mocnosťami. V júni 2006 povedal:

“

A dva roky som systematicky, dôsledne a denne upozorňoval medzinárodné spoločenstvo na to, čo sa vyvíja v Afganistane, a na potrebu zmeny prístupu v tejto oblasti... Medzinárodné spoločenstvo [musí] prehodnotiť spôsob, akým sa vedie táto vojna proti terorizmu

”

Povstalci boli tiež kritizovaní za svoje správanie. Podľa Human Rights Watch sa bombové a iné útoky Talibanu (a v menšej miere aj Hezb-e-Islami Gulbuddin) na afganských civilistov v roku 2006 "prudko vystupňovali", pričom "najmenej 669 afganských civilistov bolo zabitých pri najmenej 350 ozbrojených útokoch, z ktorých väčšina bola zrejme úmyselne vedená na civilistov alebo civilné objekty". 131 povstaleckých útokov boli samovražedné útoky, pri ktorých zahynulo 212 civilistov (732 zranených), 46 príslušníkov afganskej armády a polície (101 zranených) a 12 zahraničných vojakov (63 zranených).

OSN odhaduje, že v prvej polovici roka 2011 počet obetí z radov civilistov vzrástol o 15 % a dosiahol 1462, čo je najhorší počet obetí od začiatku vojny, a to aj napriek zvýšeniu počtu zahraničných jednotiek.