Dvadsiaty siedmy dodatok k Ústave Spojených štátov (dodatok XXVII) reguluje platy členov Kongresu Spojených štátov tak, aby žiadne zvýšenie alebo zníženie odmien nemohlo nadobudnúť účinnosť, kým nezačne nové dvojročné funkčné obdobie členov Snemovne reprezentantov.
Štruktúra Kongresu a význam dodatku
Kongres sa skladá z dvoch komôr, pričom členovia každej majú odlišnú dĺžku funkčného obdobia. Členovia Senátu Spojených štátov sú volení na šesť rokov a členovia Snemovne reprezentantov Spojených štátov na dva roky. Dvadsiaty siedmy dodatok stanovuje, že zákon, ktorý mení odmenu (platy) členov Kongresu, nadobudne účinnosť až po nasledujúcich voľbách do Snemovne reprezentantov, čím sa zabraňuje tomu, aby si súčasní zákonodarcovia okamžite upravili vlastné platy bez medzivládneho overenia voličmi.
Historické pozadie
Dodatok bol jednou z navrhovaných súčastí pôvodného balíka dodatkov, ktoré Prvý Kongres poslal štátom 25. septembra 1789. Pôvodným zámerom bolo zabrániť konfliktu záujmov tým, že sa odmeny zákonodarcov neumožnia meniť bez zohľadnenia vôle voličov pri nasledujúcich voľbách.
Ratifikačný proces a rekordná dĺžka
Proces ratifikácie dvadsiateho siedmeho dodatku je pozoruhodný svojou dĺžkou. Hoci bol navrhnutý v roku 1789, štáty jeho ratifikáciu rozbehli v rôznych obdobiach a väčšina štátov ho neschválila okamžite. Ako uvádza historia, Prvý Kongres Spojených štátov poslal návrh štátom v roku 1789 a až 7. mája 1992 ratifikoval tento dodatok dostatočný počet štátov na to, aby mohol byť oficiálne pridaný k ústave. Ratifikačný proces teda trval 202 rokov, 7 mesiacov a 12 dní — najdlhšie v dejinách Spojených štátov.
Oživenie kampane a moderné prijatie
Dodatok bol po desaťročia v podstate zabudnutý, až kým v 80. rokoch 20. storočia nezačal malé, ale úspešné občianske hnutie, ktoré iniciovalo opätovné presadzovanie ratifikácie v jednotlivých štátoch. Toto hnutie postupne presvedčilo viacero štátov, aby dodatok ratifikovali, čo viedlo k napokon úspešnému dokončeniu procesu v roku 1992.
Význam v súčasnosti a niektoré otázky výkladu
V praxi dodatok znamená, že ak Kongres schváli zmenu platov (vrátane zvýšení či zníženia), táto zmena nemôže platiť okamžite pre súčasných zvolených zástupcov — nadobudne účinnosť až po intervenčnom cykle volieb do Snemovne reprezentantov. Dodatočne sa v diskusiách objavujú otázky, ako sa dodatok vzťahuje napríklad na indexáciu platov (COLA), odmeny za členstvo v špeciálnych komisiách alebo na platy zamestnancov Kongresu; vo viacerých prípadoch je potrebné presné legislatívne vyjadrenie alebo právny výklad, aby sa objasnilo, aké zmeny sú dodatkom dotknuté.
Od ratifikácie v roku 1992 zostáva dvadsiaty siedmy dodatok posledným dodatkom pridaným k Ústave Spojených štátov. Je príkladom toho, že ústavné zmeny môžu prejsť dlhým a nepredvídateľným procesom schválenia, a zároveň slúži ako mechanizmus obmedzujúci bezprostredné sebaobohacovanie zákonodarcov.
