Bénazír Bhuttová (21. júna 1953 – 27. decembra 2007) bola pakistanská politička a zakladná osobnosť modernej politiky v Pakistane. Pochádzala z vplyvnej rodiny Bhuttovcov a stala sa prvou ženou zvolenou do čela moslimského štátu – dvakrát zastávala funkciu premiérky Pakistanu. Jej život bol poznačený bojom za návrat demokracie, snahami o sociálne reformy, dlhými sporami s vojenskými a prezidentskými kruhmi a napokon tragickou vraždou, ktorá výrazne ovplyvnila politický vývoj krajiny.

Bhuttová bola staršou dcérou Zulfiqara Aliho Bhutta a Nusrat Bhuttovej (rodená Ispahaniová). Jej otec, zakladateľ a významný líder Pakistanskej ľudovej strany (PPP), bol popravený v roku 1979, čo výrazne formovalo jej politické presvedčenie a rozhodnutie pokračovať v rodinnej politickej tradícii.

Bhuttová bola prvou ženou zvolenou do čela moslimského štátu. Dvakrát bola zvolená za predsedníčku vlády Pakistanu. Prvýkrát zložila prísahu v roku 1988, ale o 20 mesiacov neskôr bola na príkaz vtedajšieho prezidenta Ghulama Ishaqa Khana odvolaná z funkcie na základe presvedčenia, že je skorumpovaná. V roku 1993 bola Bhuttová opätovne zvolená, ale v roku 1996 bola opäť odvolaná na základe podobných obvinení, tentoraz prezidentom Farooqom Legharim.

Skoré roky a vzdelanie

Narodila sa v karáčijskom politickom a spoločenskom prostredí. V mládi študovala v Pakistane a neskôr pokračovala vo vzdelávaní v zahraničí. Absolvovala štúdium na Radcliffe College (Harvard) a neskôr na univerzite v Oxforde (Lady Margaret Hall), kde študovala filozofiu, politiku a ekonómiu. Vzdelanie v zahraničí jej poskytlo intelektuálny základ a medzinárodné kontakty, ktoré neskôr využívala v politickej kariére.

Politická kariéra a program

Po vražde jej otca v roku 1979 sa Bhuttová stala jednou z hlavných tvárí Pakistanskej ľudovej strany, ktorá bojovala proti vojenskej diktatúre generála Zia-ul-Haqa. Po návrate na politickú scénu sa stala symbolom odporu za návrat k civilnej vláde a demokracii.

  • Prvé obdobie (1988–1990): Usilovala sa o demokratizáciu, zlepšenie postavenia žien a sociálne programy. Jej vláda čelila silnému odporu zo strany entrenovaných síl, vrátane mocných byrokratických a vojenských kruhov.
  • Druhé obdobie (1993–1996): Pokračovala v sociálnych a ekonomických reformách, avšak čelila rastúcim obvineniam z korupcie a klientelizmu, čo nakoniec viedlo k opätovnému odvolaniu z funkcie.

Kontroverzie a obvinenia

Bhuttová a členovia jej rodiny čelili počas 90. rokov obvineniam z korupcie, nehospodárneho nakladania a klientelizmu. Tieto obvinenia využívali jej politickí oponenti na oslabovanie jej pozície. Kritici však tiež poukazovali na to, že časť týchto krokov mala politický motív a že súdy a inštitúcie v krajine nie vždy konali nezávisle.

Exil, návrat a vražda

Po roku 1999, keď sa k moci dostal generál Pervez Musharraf, Bhuttová žila v exile, prevažne v Dubaji a v Londýne. V auguste/októbri 2007 sa rozhodla po rokoch vrátiť do Pakistanu, aby osobne pracovala na obnovení svojej politickej aktivity a kampani proti vojenskej vláde. Dňa 27. decembra 2007 bola po politickom zhromaždení v Rawalpindi smrteľne postrelená a zranená pri výbuchu bomby; jej smrť šokovala krajinu i medzinárodné spoločenstvo. Vyšetrovacie správy a medzinárodné orgány neskôr poukazovali na mnohé nedostatky a rozpory v oficiálnom vyšetrovaní, a otázky ohľadom skutočných okolností jej vraždy pretrvávajú.

Osobný život

Bénazír Bhuttová sa v roku 1987 vydala za Asifa Aliho Zardarího, s ktorým mala troje detí: syna Bilawala a dcéry Bakhtawar a Aseefa. Rodinné väzby významne ovplyvnili politickú budúcnosť – po jej smrti sa funkcie a vedenie v PPP postupne ujal jej manžel a neskôr jej syn, ktorí pokračovali v rodinnej politickej tradícii.

Dedičstvo a význam

Bhuttová zostáva kontroverznou, ale nezameniteľnou postavou pakistanskej histórie. Na jednej strane je uctievaná ako symbol boja za demokraciu, práv žien a modernizáciu; na druhej strane je kritizovaná za korupčné aféry a dysfunction v riadení štátu počas jej premiérskych období. Jej postava inšpirovala mnoho žien v moslimskom svete, že je možný dosiahnuť vysoké politické funkcie napriek konzervatívnemu prostrediu.

Po jej smrti medzinárodné spoločenstvo i vnútorná opozícia v Pakistane vyzývali na dôkladné a nezávislé vyšetrenie okolností atentátu. Jej odkaz pretrváva v úsilí mnohých politikov a aktivistov o posilnenie demokratických inštitúcií v Pakistane.