V matematike je bijektívna funkcia alebo bijekcia funkcia f : AB, ktorá je zároveň injekciou aj surjekciou. To znamená: pre každý prvok b v kodoméne B existuje presne jeden prvok a v doméne A taký, že f(a)=b. Iný názov pre bijekciu je 1-1 korešpondencia.

Vlastnosti bijekcií

  • Inverznosť: Každá bijekcia f: AB má jedinečnú inverznú funkciu f−1: BA, pričom f−1(f(a)) = a pre všetky aA a f(f−1(b)) = b pre všetky bB.
  • Zloženie: Zloženie dvoch bijekcií je opäť bijekcia. Ak sú f: AB a g: BC bijekcie, potom gf je bijekcia a (gf)−1 = f−1g−1.
  • Kardinálnosť: Existence bijekcie medzi množinami A a B znamená, že tieto množiny majú rovnakú kardinalitu (rozmer). Pre konečné množiny to znamená rovnaký počet prvkov; pre nekonečné množiny toto porovnanie vedie k pojmu spočítateľnosti a nespočítateľnosti.
  • Jednoznačnosť inverznej funkcie: Inverzná funkcia k bijekcii je jednoznačne určená.
  • Permutácie: Bijekcia množiny A do seba (AA) sa nazýva permutácia. Pre konečnú množinu s n prvkami existuje n! rôznych permutácií.

Krátke dôkazy a charakterizácie

  • Injekcia + surjekcia = bijekcia: Podľa definície stačí overiť, že funkcia je súčasne injektívna (rôzne argumenty dávajú rôzne hodnoty) a surjektívna (obor hodnôt = celá kodoména).
  • Existencia inverznej funkcie ⇔ bijekcia: Ak existuje funkcia g: BA taká, že gf = idA a fg = idB, potom f je bijekcia (a g = f−1). Naopak, každá bijekcia má takúto inverznú funkciu.
  • Konečné množiny: Pre konečné množiny A a B existuje bijekcia práve vtedy, keď |A| = |B|. Dôkaz vychádza z prirodzeného sčítavania a vlastností injekcie/surjekcie pri konečných množinách.

Príklady bijekcií

  • Lineárna funkcia na reálnych číslach: f(x) = ax + b pre a ≠ 0 je bijekcia z R do R. Inverzná funkcia je f−1(y) = (y − b)/a.
  • Posun na celých číslach: f(n) = n + 1 je bijekcia Z → Z (pre každý k ∈ Z existuje práve jedno n s n+1=k).
  • Mapovanie medzi N a Z: Existuje bijekcia medzi prirodzenými číslami N a celými číslami Z, napr. definíciou g(0)=0, pre n≥1: g(2n−1)=n, g(2n)=−n. Táto funkcia permutuje N tak, aby pokryla všetky hodnoty v Z.
  • Intervály a R: Funkcia tan: (−π/2, π/2) → R je bijekcia; často sa dùnguje aj homeomorfizmus medzi (0,1) a R pomocou vhodnej kompozície s tan alebo pomocou frakčných transformácií.
  • Cantorove párovacie funkcie: Existujú explicitné bijekcie medzi N×N a N (Cantorovo párovanie), čo ukazuje, že karateristika súčinu spočítatelných množín je opäť spočítateľná.

Testy na bijektivitu (prakticky)

  • Horizontálny test: Pri zobrazovaní R→R (graf funkcie v rovine): ak každá vodorovná priamka pretína graf najviac v jednom bode, funkcia je injektívna. Ak navyše obraz pokrýva celú os y (každá hodnota y je dosiahnuteľná), je aj surjektívna a teda bijektívna.
  • Algebraické overenie: Overíme injektívnosť (f(x1)=f(x2) ⇒ x1=x2) a surjektívnosť (pre dané y konštruujeme x s f(x)=y).

Aplikácie a význam

  • Bijekcie sú základným nástrojom pri porovnávaní veľkosti množín (kardinálnych čísel) a v teórii veľkostí nekonečných množín (napr. rozlíšenie medzi spočítateľnými a nespočítateľnými množinami).
  • V kombinatorike a permutáciách sú bijekcie centrálnou súčasťou výpočtu počtu usporiadaní (permutácií) a pri konštrukcii kombinatorických korešpondencií.
  • V kryptografii a kódovaní sa často používajú bijektívne transformácie (invertibilné šifry), aby bolo možné jednoznačne dešifrovať správy.
  • V topológii a analyse sa bijektívne homeomorfizmy a difeomorfizmy používajú na definovanie ekvivalencie priestorov.

Poznámka k histórii

Termín bijekcia a súvisiace termíny surjekcia a injekcia zaviedol Mikuláš Bourbaki. V 30. rokoch 20. storočia vydal spolu so skupinou ďalších matematikov sériu kníh o modernej pokročilej matematike.