Bijektívne zobrazenie

V matematike je bijektívna funkcia alebo bijekcia funkcia f : AB, ktorá je zároveň injekciou aj surjekciou. To znamená: pre každý prvok b v kodoméne B existuje presne jeden prvok a v doméne A taký, že f(a)=b. Iný názov pre bijekciu je 1-1 korešpondencia.

Termín bijekcia a súvisiace termíny surjekcia a injekcia zaviedol Mikuláš Bourbaki. V 30. rokoch 20. storočia vydal spolu so skupinou ďalších matematikov sériu kníh o modernej pokročilej matematike.

Základné vlastnosti

Formálne:

f : A → B {\displaystyle f:A\rightarrow B}{\displaystyle f:A\rightarrow B} je bijektívna funkcia, ak b B {\displaystyle \forall b\in B}{\displaystyle \forall b\in B} existuje jedinečné a A {\displaystyle a\in A}{\displaystyle a\in A} také, že f ( a ) = b . {\displaystyle f(a)=b\,. } {\displaystyle f(a)=b\,.}

Prvok b {\displaystyle b}{\displaystyle b} sa nazýva obraz prvku a {\displaystyle a}a .

  • Formálna definícia znamená: Každý prvok kodomény B je obrazom presne jedného prvku v doméne A.

Prvok a {\displaystyle a}a sa nazýva predobraz prvku b {\displaystyle b}{\displaystyle b} .

  • Formálna definícia znamená: Každý prvok kodomény B má presne jeden predobraz v doméne A.

Poznámka: Surjection znamená minimálne jeden predobraz. Injekcia znamená maximálne jeden predobraz. Takže bijekcia znamená presne jeden predobraz.

Kardinalita

Kardinalita je počet prvkov v množine. Kardinalita množiny A={X,Y,Z,W} je 4. Píšeme #A=4.

  • Definícia: Dve množiny A a B majú rovnakú kardinalitu, ak medzi nimi existuje bijekcia. Takže #A=#B znamená, že existuje bijekcia z A do B.

Bijekcie a inverzné funkcie

  • Bijekcie sú invertovateľné obrátením šípok. Nová funkcia sa nazýva inverzná funkcia.

Formálne: Nech f : AB je bijekcia. Inverzná funkcia g : BA je definovaná, ak f(a)=b, potom g(b)=a. (Pozri tiež Inverzná funkcia.)

  • Inverzná funkcia inverznej funkcie je pôvodná funkcia.
  • Funkcia má inverznú funkciu vtedy a len vtedy, ak je bijekciou.

Poznámka: Zápis inverznej funkcie f je mätúci. Konkrétne,

  f - 1 ( x ) {\displaystyle f^{-1}(x)}{\displaystyle f^{-1}(x)} označuje inverznú funkciu funkcie f, ale x - 1 = 1 x {\displaystyle x^{-1}={\frac {1}{x}}}{\displaystyle x^{-1}={\frac {1}{x}}} označuje recipročnú hodnotu čísla x.

Príklady

Elementárne funkcie

Nech f(x):ℝ→ℝ je reálna funkcia y=f(x) reálneho argumentu x. (To znamená, že vstup aj výstup sú čísla.)

  • Grafický význam: Funkcia f je bijekcia, ak každá vodorovná priamka pretína graf funkcie f presne v jednom bode.
  • Algebraický význam: Funkcia f je bijekcia, ak pre každé reálne číslo yo môžeme nájsť aspoň jedno reálne číslo xo také, že yo =f(xo ) a ak f(xo )=f(x1 ) znamená xo =x1 .

Dokázať, že funkcia je bijekcia, znamená dokázať, že je zároveň surjekciou aj injekciou. Formálne dôkazy sú teda málokedy jednoduché. Nižšie diskutujeme a nedokazujeme. (Pozri surjekcia a injekcia.)

Príklad: Lineárna funkcia šikmej priamky je bijekcia. To znamená, že y=ax+b, kde a≠0 je bijekcia.

Diskusia: Každá vodorovná priamka pretína šikmú priamku presne v jednom bode (dôkazy nájdete v časti surjection a injection). Obrázok 1.

Príklad: Funkcia polynómu tretieho stupňa: f(x)=x3 je bijekcia. Obrázok 2 a obrázok 5 tenká žltá krivka. Jej inverzná funkcia je funkcia kořenov kocky f(x)= ∛x a je to tiež bijekcia f(x):ℝ→ℝ. Obrázok 5: hrubá zelená krivka.

Príklad: Kvadratická funkcia f(x) = x2 nie je bijekcia (z ℝ→ℝ). Obrázok 3. Nie je to surjekcia. Nie je to injekcia. Jej doménu aj kodoménu však môžeme obmedziť na množinu nezáporných čísel (0,+∞), čím získame (inverznú) bijekciu (pozri príklady nižšie).

Poznámka: Tento posledný príklad to ukazuje. Na určenie toho, či je funkcia bijekciou, potrebujeme vedieť tri veci:

  • doména
  • funkčný stroj
  • kodoména

Príklad: Predpokladajme, že naša funkcia je f(x)=x².

  • Tento stroj a doména=ℝ a kodoména=ℝ nie je surjekcia ani injekcia. Avšak,
  • tento istý stroj a doména=[0,+∞) a kodoména=[0,+∞) je surjekcia aj injekcia, a teda bijekcia.

Bijekcie a ich inverzie

Nech f(x):A→B, kde A a B sú podmnožiny ℝ.

  • Predpokladajme, že f nie je bijekcia. Pre každé x, v ktorom existuje derivácia f a nie je nulová, existuje okolie x, v ktorom môžeme obmedziť doménu a kodoménu f na bisekciu.
  • Grafy inverzných funkcií sú symetrické vzhľadom na priamku y=x. (Pozri tiež Inverzná funkcia.)

Príklad: Kvadratická funkcia definovaná na obmedzenom obore a kodoméne [0,+∞)

f ( x ) : [ 0 , + ∞ ) → [ 0 , + ∞ ) {\displaystyle f(x):[0,+\infty )\,\,\rightarrow \,\,[0,+\infty )}{\displaystyle f(x):[0,+\infty )\,\,\rightarrow \,\,[0,+\infty )} definované f ( x ) = x 2 {\displaystyle f(x)=x^{2}} {\displaystyle f(x)=x^{2}}

je bijekcia. Obrázok 6: tenká žltá krivka.

Príklad: Funkcia odmocniny definovaná na obmedzenom obore a kodoméne [0,+∞)

f ( x ) : [ 0 , + ∞ ) → [ 0 , + ∞ ) {\displaystyle f(x):[0,+\infty )\,\,\rightarrow \,\,[0,+\infty )}{\displaystyle f(x):[0,+\infty )\,\,\rightarrow \,\,[0,+\infty )} definované f ( x ) = x {\displaystyle f(x)={\sqrt {x}}} {\displaystyle f(x)={\sqrt {x}}}

je bijekcia definovaná ako inverzná funkcia kvadratickej funkcie: x2 . Obrázok 6: hrubá zelená krivka.

Príklad: Exponenciálna funkcia definovaná na obore ℝ a obmedzenom kodome (0,+∞)

f ( x ) : R → ( 0 , + ∞ ) {\displaystyle f(x):\mathbf {R} \,\,\rightarrow \,\,(0,+\infty )}{\displaystyle f(x):\mathbf {R} \,\,\rightarrow \,\,(0,+\infty )} definované f ( x ) = a x , a > 1 {\displaystyle f(x)=a^{x}\,,\,\,a>1} {\displaystyle f(x)=a^{x}\,,\,\,a>1}

je bijekcia. Obrázok 4: tenká žltá krivka (a=10).

Príklad: Logaritmická funkcia báza a je definovaná na obmedzenom obore (0,+∞) a kodoméne ℝ

f ( x ) : ( 0 , + ∞ ) → R {\displaystyle f(x):(0,+\infty )\,\,\rightarrow \,\,\mathbf {R} }{\displaystyle f(x):(0,+\infty )\,\,\rightarrow \,\,\mathbf {R} } definované f ( x ) = log a x , a > 1 {\displaystyle f(x)=\log _{a}x\,,\,\,a>1} {\displaystyle f(x)=\log _{a}x\,,\,\,a>1}

je bijekcia definovaná ako inverzná funkcia exponenciálnej funkcie: ax . Obrázok 4: hrubá zelená krivka (a=10).

Bijekcia: každá vertikálna priamka (v doméne) a každá horizontálna priamka (v kodoméne) pretínajú presne jeden bod grafu.


1. Bijekcia. Všetky šikmé čiary sú bijekciami f(x):ℝ→ℝ.


2. Bijekcia. f(x):ℝ→ℝ. f(x)=x³.


3. Nie je to bijekcia. f(x):ℝ→ℝ. f(x)=x² nie je surjekcia. Nie je to injekcia.


4. Bijekcie. f(x):ℝ→ (0,+∞). f(x)=10x (tenká žltá) a jej inverzná f(x):(0,+∞)→ℝ. f(x)=log10 x (hrubá zelená).


5. Bijekcie. f(x):ℝ→ℝ. f(x)=x³ (tenká žltá) a jej inverzná f(x)=∛x (hrubá zelená).


6. Bijekcie. f(x):[0,+∞)→[0,+∞). f(x)=x² (tenká žltá) a jej inverzná f(x)=√x (hrubá zelená).

Súvisiace stránky

Otázky a odpovede

Otázka: Čo je to bijektívna funkcia?


Odpoveď: Bijektívna funkcia, známa aj ako bijekcia, je matematická funkcia, ktorá je zároveň injekciou aj surjekciou.

Otázka: Čo znamená, že funkcia je injekciou?


Odpoveď: Injekcia znamená, že pre ľubovoľné dva prvky a a' v obore A, ak f(a)=f(a'), potom a=a'.

Otázka: Čo znamená, že funkcia je surjekcia?


Odpoveď: Surjekcia znamená, že pre každý prvok b v kodoméne B existuje aspoň jeden prvok a v doméne A taký, že f(a)=b.

Otázka: Aké je ekvivalentné tvrdenie pre bijekciu?


Odpoveď: Ekvivalentný výrok pre bijekciu znamená, že pre každý prvok b v kodoméne B existuje presne jeden prvok a v doméne A taký, že f(a)=b.

Otázka: Aký je iný názov pre bijekciu?


Odpoveď: Bijekcia je známa aj ako "korešpondencia 1-1" alebo "korešpondencia jedna k jednej".

Otázka: Kto zaviedol pojmy bijekcia, surjekcia a injekcia?


Odpoveď: Termíny bijekcia, surjekcia a injekcia zaviedol Nicolas Bourbaki a skupina ďalších matematikov v 30. rokoch 20. storočia.

Otázka: Čo publikoval Bourbaki a ďalší matematici v 30. rokoch 20. storočia?


Odpoveď: Bourbaki a ďalší matematici vydali sériu kníh o modernej pokročilej matematike.

AlegsaOnline.com - 2020 / 2023 - License CC3