V matematike je injekčná funkcia funkcia f: A → B s nasledujúcou vlastnosťou: pre každý prvok b v kodoméne B existuje najviac jeden prvok a v doméne A taký, že f(a) = b. Inými slovami, rôzne prvky domény majú rôzne obrazy. Ekvivalentná formulácia je: ak f(a₁) = f(a₂), potom a₁ = a₂.
Pojem injekcie a súvisiace pojmy surjekcia a bijekcia zaviedol Mikuláš Bourbaki. V 30. rokoch 20. storočia vydal spolu so skupinou ďalších matematikov sériu kníh o modernej pokročilej matematike.
Injekčná funkcia sa často označuje aj ako funkcia „1-1”. Pozor: výraz „1-1 korešpondencia” sa v niektorých textoch používa pre bijekciu (teda súčasne injekciu aj surjekciu). Preto je dobré v kontexte overiť, či autor myslel len injekciu alebo bijekciu.
Charakterizácie a základné vlastnosti
- Ekvivalentná podmienka: f je injekcia ⇔ pre všetky a₁, a₂ ∈ A, ak f(a₁) = f(a₂), tak a₁ = a₂.
- Ľavý inverz: f je injekcia práve vtedy, ak existuje funkcia g: B → A taká, že g∘f = id_A (ľavý inverz). Inak povedané, injektívne zobrazenia majú ľavý inverzný zobrazený na obraz f(A).
- Riadky a kompozícia: Ak sú f: A→B a g: B→C, potom ak sú obe injektívne, je aj g∘f injektívna. Naopak, ak g∘f je injektívna, potom f musí byť injektívna (zloženiu musí predchádzať injektívnosť), no g nemusí byť injektívna na celom B, postačí injektívnosť na obraze f(A).
- Lineárne zobrazenia: Lineárne zobrazenie medzi vektorovými priestormi je injektívne práve vtedy, keď jeho jadro obsahuje len nulový vektor.
- Kardinalita: Ak existuje injektívne zobrazenie f: A→B, potom |A| ≤ |B| (kardinálna nerovnosť). Pri konečných množinách to znamená, že ak je f injektívna, veľkosť domény nemôže presahovať veľkosť kodomény.
Testy na injektivitu a dôkazy
- Priama kontrola: Pre algebraické funkcie často stačí previesť podmienku f(a₁) = f(a₂) do rovnice v a₁, a₂ a ukázať, že z nej vyplýva a₁ = a₂.
- Kontrapozícia: Môžeme dokázať injektivitu ukázaním, že ak a₁ ≠ a₂, tak f(a₁) ≠ f(a₂).
- Horizontálny test (pre funkcie ℝ→ℝ): Graf funkcie je injektívny, ak žiadna vodorovná priamka nepretína graf viac ako raz.
Príklady
- Injektívne funkcie:
- f(x) = 2x pre x ∈ ℝ je injektívna, lebo z 2x₁ = 2x₂ vyplýva x₁ = x₂.
- Lineárne zobrazenie f: ℝⁿ → ℝᵐ reprezentované maticou je injektívne práve ak stĺpce matice sú lineárne nezávislé (ekvivalentne nulové jadro).
- Funkcia f: ℕ → ℕ, f(n) = 2n (posielajúca každé n na párne číslo) je injektívna.
- Neinjektívne funkcie:
- f(x) = x² pri definícii na celom ℝ nie je injektívna, pretože f(1) = f(−1). Ak však obmedzíme oblasť na [0, ∞), potom sa stáva injektívnou.
- Konštantná funkcia f(x) = c nie je injektívna ak doména obsahuje viac než jeden prvok.
Ľavý inverz a obraz
Ak je f: A→B injektívna, môžeme definovať inverznú funkciu na obraze f(A): existuje jedinečné f⁻¹: f(A) → A také, že f⁻¹(f(a)) = a pre všetky a ∈ A. Ak by f nebola surjektívna (t. j. f(A) ≠ B), táto inverzia nie je definovaná na celej B, iba na obraze.
Uplatnenie a poznámky
- Injekcie sa používajú pri porovnávaní kardiálností množín, pri dôkazoch o štruktúrach lineárnej algebry, teórii grup, topológii a všade tam, kde je potrebná jednoznačnosť zobrazenia.
- Pri práci s pojmami injekcia, surjekcia a bijekcia je dôležité ich presne rozlišovať, najmä keď autori používajú nejednoznačné skratky ako „1-1” alebo „korešpondencia”.
Ak chcete, môžem pridať ďalšie príklady (grafy funkcií, dôkazy konkrétnych tvrdení) alebo vysvetliť, ako overiť injektivitu pre špecifickú funkciu, ktorú máte na mysli.





