Prosté zobrazenie
V matematike je injekčná funkcia funkcia f : A → B s nasledujúcou vlastnosťou. Pre každý prvok b v kodoméne B existuje maximálne jeden prvok a v doméne A taký, že f(a)=b.
Pojem injekcie a súvisiace pojmy surjekcia a bijekcia zaviedol Mikuláš Bourbaki. V 30. rokoch 20. storočia vydal spolu so skupinou ďalších matematikov sériu kníh o modernej pokročilej matematike.
Injekčná funkcia sa často nazýva funkcia 1-1. Korešpondencia 1-1 je však bijektívna funkcia (injekčná aj surjektívna). Je to mätúce, preto buďte opatrní.
Základné vlastnosti
Formálne:
f : A → B {\displaystyle f:A\rightarrow B} je injekčná funkcia, ak ∀ a 1 , a 2 , ∈ A , a 1 ≠ a 2 ⇒ f ( a 1 ) ≠ f ( a 2 ) {\displaystyle \forall a_{1},\,a_{2},\v A,\,\,\,\,a_{1}\neq a_{2}\,\,\,\pravá šípka \,\,f(a_{1})\neq f(a_{2})} alebo ekvivalentne
f : A → B {\displaystyle f:A\rightarrow B} je injekčná funkcia, ak ∀ a 1 , a 2 , ∈ A , f ( a 1 ) = f ( a 2 ) ⇒ a 1 = a 2 {\displaystyle \pre všetky a_{1},\,a_{2},\v A,\,\,\,\,\,f(a_{1})=f(a_{2})\,\,\pravá šipka \,\,a_{1}=a_{2}}
Prvok a {\displaystyle a} sa nazýva predobraz prvku b {\displaystyle b} , ak f ( a ) = b {\displaystyle f(a)=b} . Injekcie majú jeden alebo žiadny predobraz pre každý prvok b v B.
Kardinalita
Kardinalita je počet prvkov v množine. Kardinalita množiny A={X,Y,Z,W} je 4. Píšeme #A=4.
- Ak je kardinalita kodomény menšia ako kardinalita domény, funkcia nemôže byť injekciou. (Napríklad neexistuje spôsob, ako mapovať 6 prvkov na 5 prvkov bez duplicity.)
Príklady
Elementárne funkcie
Nech f(x):ℝ→ℝ je reálna funkcia y=f(x) reálneho argumentu x. (To znamená, že vstup aj výstup sú reálne čísla.)
- Grafický význam: Funkcia f je injekcia, ak každá vodorovná priamka pretína graf funkcie f najviac v jednom bode.
- Algebraický význam: Funkcia f je injekcia, ak f(xo )=f(x1 ) znamená xo =x1 .
Príklad: Lineárna funkcia šikmej priamky je 1-1. To znamená, že y=ax+b, kde a≠0 je injekcia. (Je to tiež surjekcia, a teda bijekcia.)
Dôkaz: Nech xo a x1 sú reálne čísla. Predpokladajme, že priamka zobrazuje tieto dve hodnoty x na rovnakú hodnotu y. To znamená a-xo +b=a-x1 +b. Odčítajte b od oboch strán. Dostaneme a-xo =a-x1 . Teraz vydeľte obe strany číslom a (nezabudnite a≠0). Dostaneme xo =x1 . Tak sme dokázali formálnu definíciu a funkciu y=ax+b, kde a≠0 je injekcia.
Príklad: Funkcia polynómu tretieho stupňa: f(x)=x3 je injekcia. Polynómová funkcia tretieho stupňa: f(x)=x3 -3x však nie je injekcia.
Diskusia 1: Každá vodorovná čiara pretína graf
f(x)=x3 presne raz. (Taktiež je to surjekcia.)
Diskusia 2. Každá vodorovná priamka medzi y=-2 a y=2 pretína graf v troch bodoch, takže táto funkcia nie je injekciou. (Je to však surjekcia.)
Príklad: Kvadratická funkcia f(x) = x2 nie je injekcia.
Diskusia: ľubovoľná vodorovná priamka y=c, kde c>0, pretína graf v dvoch bodoch. Táto funkcia teda nie je injekciou. (Tiež to nie je surjekcia.)
Poznámka: Z neinjektívnej funkcie možno urobiť funkciu injekčnú tak, že sa odstráni časť oblasti. Tomu hovoríme obmedzenie domény. Oblasť f(x)=x² obmedzíme napríklad na nezáporné čísla (kladné čísla a nulu). Definujte
f / [ 0 , + ∞ ) ( x ) : [ 0 , + ∞ ) → R {\displaystyle f_{/[0,+\infty )}(x):[0,+\infty )\rightarrow \mathbf {R} } kde f / [ 0 , + ∞ ) ( x ) = x 2 {\displaystyle f_{/[0,+\infty )}(x)=x^{2}}
Táto funkcia je teraz injekciou. (Pozri tiež obmedzenie funkcie.)
Príklad: Exponenciálna funkcia f(x) = 10x je injekcia. (Nie je to však surjekcia.)
Diskusia: Každá vodorovná priamka pretína graf najviac v jednom bode. Vodorovné priamky y=c, kde c>0, ho pretínajú práve v jednom bode. Vodorovné priamky y=c, kde c≤0, neprerezávajú graf v žiadnom bode.
Poznámka: Skutočnosť, že exponenciálna funkcia je injekčná, možno využiť pri výpočtoch.
a x 0 = a x 1 ⇒ x 0 = x 1 , a > 0 {\displaystyle a^{x_{0}}=a^{x_{1}}\,\,\pravá šípka \,\,x_{0}=x_{1},\,a>0}
Príklad: 100 = 10 x - 3 ⇒ 2 = x - 3 ⇒ x = 5 {\displaystyle 100=10^{x-3}\,\,\pravá šípka \,\,2=x-3\,\,\pravá šípka \,\,x=5}
Vstreknutie: žiadna vodorovná čiara nepretína viac ako jeden bod grafu | ||
Injekcia. f(x):ℝ→ℝ (a surjekcia) |
Injekcia. f(x):ℝ→ℝ (a surjekcia) |
Nie je injekcia. f(x):ℝ→ℝ (je surjekcia) |
Nie je to injekcia. f(x):ℝ→ℝ (nie surjekcia) |
Injekcia. f(x):ℝ→ℝ (nie surjekcia) |
Injekcia. f(x):(0,+∞)→ℝ (a surjekcia) |
Ďalšie príklady
Príklad: Logaritmická funkcia základu 10 f(x):(0,+∞)→ℝ definovaná f(x)=log(x) alebo y=log10 (x) je injekcia (a surjection). (Ide o inverznú funkciu 10x .)
Príklad: Funkcia f:ℕ→ℕ, ktorá mapuje každé prirodzené číslo n na 2n, je injekcia. Každé párne číslo má presne jeden predobraz. Každé nepárne číslo nemá žiadny predobraz.
Súvisiace stránky
Otázky a odpovede
Otázka: Čo je to injekčná funkcia v matematike?
Odpoveď: Injekčná funkcia je funkcia f: A → B s vlastnosťou, že rôzne prvky v doméne sa zobrazujú na rôzne prvky v kodoméne.
Otázka: Aký je vzťah medzi prvkami v doméne a kodoméne injekčnej funkcie?
Odpoveď: Pre každý prvok b v kodoméne B existuje najviac jeden prvok a v doméne A taký, že f(a)=b.
Otázka: Kto zaviedol pojmy injekcia, surjekcia a bijekcia?
Odpoveď: Mikuláš Bourbaki a skupina ďalších matematikov zaviedli termíny injekcie, surjekcie a bijekcie.
Otázka: Čo znamená injekčná funkcia?
Odpoveď: Injekčná funkcia znamená, že každý prvok v oblasti A sa vzťahuje na jedinečný prvok v kodoméne B.
Otázka: Čím sa injekčná funkcia líši od korešpondencie 1-1?
Odpoveď: Injekčná funkcia sa často nazýva funkcia 1-1 (one-to-one), ale odlišuje sa od korešpondencie 1-1, ktorá je bijektívnou funkciou (injekčná aj surjektívna).
Otázka: Aká je vlastnosť injekčnej funkcie?
Odpoveď: Vlastnosť injekčnej funkcie je, že rôzne prvky v doméne sa zobrazujú na rôzne prvky v kodoméne.
Otázka: Aký význam majú injekčné funkcie v matematike?
Odpoveď: Injektívne funkcie zohrávajú dôležitú úlohu v mnohých matematických oblastiach vrátane topológie, analýzy a algebry vďaka svojej vlastnosti, že odlišné prvky v doméne sa vzťahujú na odlišné prvky v kodoméne.