George Corley Wallace (25. augusta 1919 – 13. septembra 1998) bol americký politik z južných štátov, ktorý sa preslávil ako dlhoročný guvernér Alabamy a kontroverzný symbol odporu voči občianskym právam afroameričanov. V prvej polovici 60. rokov sa stal celonárodne známym odporom voči integrácii a neskôr, hoci v politických postojoch mierne zmiernil, zostal významnou a rozporuplnou postavou americkej politiky. Pôsobil ako guvernér štátu Alabama v rokoch 1963–1967 a opäť v rokoch 1971–1979. Viackrát kandidoval na post prezidenta Spojených štátov, medzi jeho najznámejšie kampane patria tie v rokoch 1964, 1968, v roku 1972 (pri ktorej bol postrelený) a neskôr v 1976.

Život a vzdelanie

Wallace sa narodil v meste Clio v štáte Alabama. Po strednej škole študoval a získal právnické vzdelanie na University of Alabama. Vrátil sa do domovského štátu, kde sa zapojil do miestnej politiky a právnickej praxe a postupne budoval svoju politickú kariéru na úrovni okresu a štátu.

Politická kariéra

Wallace pôvodne vystupoval ako populistický demokrat zameraný na záujmy bielych voličov z južanských štátov. Pre svoje charizmatické rečníctvo a tvrdé, často demagógické výroky rýchlo získal širokú podporu.

  • V roku 1963 sa stal guvernérom Alabamy a preslávil sa silným odporom voči federálnym snahám o rasovú integráciu. Najznámejší je jeho prejav a inštruktáž „segregácia teraz, segregácia zajtra, segregácia naveky“ a dramatický „stand in the schoolhouse door“ — pokus zabrániť zasahovaniu federálnych úradov pri integrácii University of Alabama.
  • Pre obmedzenie ústavných možností sám podporil svoju manželku Lurleen Wallace, ktorá v roku 1967 kandidovala a stala sa guvernérkou Alabamy. Po jej smrti v roku 1968 sa Wallace vrátil do aktívnej politiky a opäť sa stal guvernérom v rokoch 1971–1979.
  • Na federálnej scéne kandidoval opakovane na post prezidenta. Jeho kampaň v roku 1968 ako kandidáta American Independent Party priniesla významný úspech: získal 46 voliteľských hlasov a výraznú podporu v niektorých južných štátoch, keď oslovil voličov nespokojných s temou integrácie a poriadku.

Atentát a následky

Počas prezidentskej kampane v roku 1972 bol Wallace 15. mája postrelený v meste Laurel (Maryland) útočníkom Arthurovým Bremerom. Zranenia boli ťažké: Wallace utrpel poškodenie miechy a zostal do konca života čiastočne ochrnutý a odkázaný na invalidný vozík. Atentát výrazne ovplyvnil jeho fyzické zdravie, ale v politickej dráhe ho nezastavil — po zotavení sa vrátil do aktívnej politiky a bol opätovne zvolený za guvernéra Alabamy.

Politické názory a dedičstvo

Wallace bol počas 60. rokov hlasným zástancom segregácie a protiintegračných politík, čo mu prinieslo širokú popularitu medzi bielymi konzervatívnymi voličmi juhu, ale aj ostrú kritiku zo strany občianskych hnutí a medzinárodnej verejnosti. Po skúsenosti s atentátom a postupom času niektoré svoje názory zmiernil: koncom 70. rokov verejne vyjadril ľútosť nad svojimi predchádzajúcimi postojmi k rasovým otázkam a ospravedlnil sa niektorým obetiam diskriminácie. Jeho neskoršie gesto verejného zmierenia bolo vnímané ako kontroverzné a pre mnohých symbolickým priznanim chyby, hoci kritici poukazovali, že ľútosť prišla neskoro a čiastočne z politických dôvodov.

Politická príslušnosť

Wallace bol dlhodobo demokratom, pričom v určitých momentoch svojej kariéry (najmä v kampani 1968) vystupoval ako kandidát mimo hlavných dvoch strán (American Independent Party). Jeho politika pomohla formovať neskoršie presuny voličských blokov v USA, najmä presun časti bieleho južanského voličstva smerom k konzervatívnejším kandidátom.

Osobný život a smrť

Wallace bol ženatý s Lurleen Burns Wallace, ktorá sa stala guvernérkou Alabamy počas obdobia, keď on nemohol kandidovať pre ústavné obmedzenia. Po atentáte v roku 1972 žil viac ako dve desaťročia na invalidnom vozíku. Zomrel v roku 1998 vo veku 79 rokov na sepsu, ktorá vznikla v dôsledku infekcie chrbtice.

George Wallace zostáva jednou z najdiskutovanejších postáv modernej americkej histórie: pre mnohých symbol odporu proti občianskym právam a rasovej integrácii, pre iných znepokojujúce zrkadlo politickej demagógie a kultúrnych konfliktov druhej polovice 20. storočia.