Leonhard Euler (vyslov Oiler) (15. apríla 1707 – 7. septembra 1783) bol švajčiarsky matematik a fyzik. Narodil sa v Bazileji v rodine farárov a už ako mladý prejavil výnimočný talent na matematiku. Študoval na Univerzite v Bazileji, kde bol žiakom slávneho matematika Johannna Bernoulliho, ktorý významne ovplyvnil jeho ďalší smer kariéry a odporučil ho do Ruského (St. Petersburgu) akademického prostredia. Väčšinu svojho dospelého života strávil v Rusku a Nemecku, pôsobiac prevažne v Akadémii v St. Petersburgu a neskôr v Berlínskej akadémii pri dvore Fridricha II.

Pracovná dráha a osobný život

Euler bol menovaný členom Pätice (Akadémie) v St. Petersburgu už v mladom veku (1727). Po niekoľkých rokoch práce v Rusku prijal pozvanie kráľa Fridricha II. do Berlína (1741), kde zostal približne 25 rokov a vytvoril mnohé zo svojich najdôležitejších diel. V roku 1766 sa vrátil do St. Petersburgu, kde bol aktívny až do svojej smrti v roku 1783. Napriek zdravotným problémom — časť života trpel problémami so zrakom a v neskorších rokoch bol takmer úplne slepý — zostal mimoriadne plodný: diktoval výsledky svojim asistentom a aj naďalej publikoval významné práce.

Dielo a hlavné oblasti prínosu

Euler urobil zásadné objavy a príspevky v mnohých oblastiach matematiky a prírodných vied. Jeho vedecké práce zahŕňajú široké spektrum tém:

  • Kalkulus a diferenciálne rovnice: napísal rozsiahle učebnice a monografie (napr. "Introductio in analysin infinitorum", "Methodus inveniendi lineas curvas..."), ktoré systematizovali analýzu a diferenciálny a integrálny počet.
  • Teória čísel: Euler rozšíril Fermatovu vetu na Eulerovu vetu v teorii zvyškov (Eulerov totient), prispel k štúdiu prvočísel a diofantických rovníc.
  • Topológia a teória grafov: vyriešil problém mostov v Královci (Königsbergu), čím položil základy teórie grafov a elementárnej topológie.
  • Kalkulus variácií: položil základy modernej kalkulovej varácií a formuloval Eulerove rovnice pre extrémy funkcionálov.
  • Mechanika, astrofyzika a hydraulika: vypracoval matematické modely pohybu, riešil problémy v nebeskej mechanike a mechanike tekutín.
  • Hudobná teória a praktické aplikácie: študoval matematické základy hudby, akustiky a tiež prispel k navigačným a inžinierskym problémom svojej doby.

Zápis, symbolika a známe vzorce

Euler zaviedol alebo popularizoval mnohé symboly a zápisy, ktoré sa používajú v matematike dodnes. Medzi jeho najznámejšie príspevky do notácie patria:

  • zápis funkcie f(x) pre zobrazenie závislosti,
  • označenie bázy prirodzeného logaritmu písmenom e,
  • označenie imaginárnej jednotky i,
  • symbol súčtu Σ pre sčítanie a mnoho ďalších konvencií.

Medzi jeho najslávnejšie matematické vzťahy patrí Eulerova formula eix = cos x + i sin x a z nej odvodená krásna Eulerova identita eiπ + 1 = 0, ktorá spája päť fundamentálnych matematických konštánt. Ďalším dôležitým pojmom je Eulerova charakteristika pre mnohosteny, známá vzťahom V − E + F = 2 (pre konvexné mnohosteny).

Publikačná činnosť a odkaz

Euler bol mimoriadne plodný autor — jeho súborné diela (Opera Omnia) zapĺňajú približne 80 zväzkov a zahŕňajú tisíce strán poznámok, listov a článkov. Mnohé z jeho diel sa stali štandardnými učebnicami a referenciami. Slávny matematik Pierre-Simon Laplace odporúčal: "Čítajte Eulera, čítajte Eulera, je to majster pre nás všetkých." Eulerov metodický a formálny prístup ovplyvnil nasledujúce generácie vedcov a jeho názvy, pojmy a vzorce sú dodnes základom modernej matematiky, fyziky a inžinierstva.

Uznania a pamiatky

Euler sa objavil na šiestej sérii švajčiarskej desaťfrankovej bankovky a na mnohých švajčiarskych, nemeckých a ruských poštových známkach. Na jeho počesť bol pomenovaný asteroid 2002 Euler. Eulera oslavuje aj luteránska cirkev vo svojom kalendári svätých 24. mája. Je považovaný za jedného z najväčších matematikov všetkých čias nielen pre rozsah svojich výsledkov, ale aj pre trvalý vplyv jeho myšlienok na modernú matematiku a prírodné vedy.